Verejné intímnosti*

Sme radi, keď sa môžeme so svojimi drobnými intímnosťami zašiť. Ale niekedy to nejde. Sprievodné činnosti často robia z veci intímnej vec verejnú a záleží len od mentality, či sa ju snažíme zamaskovať, zaonačiť alebo vystaviť na obdiv.

Japonci sú pretechnizovaný národ, dospeli až k tomu, že do verejných záchodov montujú zariadenia, ktoré dokážu elektronicky imitovať zvuk splachovania. Zistili, že hlavne dámy sa hanbia za spievodné čľapotky a preto splachujú dvakrát. Raz pred, aby si vytvorili zvukovú kulisu a raz po. Minie sa tak dvojnásobné množstvo vody. Elektronický imitátor splachovania preto šetrí pitnú vodu.

Aj keď je doba nedostatku toaletného papiera už dávno za nami, ešte stále nie je vždy tam, kde ho treba. Preto sme najmä v zamestnaní často odkázaní na verejnú promenádu s toaleťákom. Nie každý to ale psychicky zvláda. Niektorí si tajne nadávkujú pod stolom do dlane približné množstvo a nenápadne odchádzajú ta. Iní sa s tým neserú, zoberú pod pazuchu celý kotúč, prekráčajú hrdo potrebnú trasu a vzdávajú nenápadný hold okolostojacim, ktorí ich očami nemo odprevádzajú a držia palce. Ale sú aj špecialisti. Jeden kolega vždy po návrate imitujúc letiaceho vtáka dával na známosť neuveriteľnú ľahkosť svojho nového bytia. Radosť silnejšie prežíval, ak sa o ňu mohol podeliť s kolektívom. Ďalší si vždy brával len presný počet ústrižkov, konkrétne šesť, aby mu vyšlo na tri dvojmo zložené kúsky. Keď mu náhodou došla vlastná podstolová zásoba a požičiaval si, hneď každý vedel, že mu má odtrhnúť šesťdielny pás. Niekedy bral šesť plus dva zicher. To sme mu ešte viacej držali palce.

Podobne je to u lekára na preventívke. Ako prvý chod býva krv a moč. Každý vyfasuje pohárčok a odoberie sa na odberné miesto. Podľa zákona schválnosti sa vždy nachádza na úplne opačnom konci chodby ako ambulancia, takže promenáda je zabezpečená. Smerom tam to ešte akotak ide, ale naspäť sa už lámu charaktery. Dámy väčšinou decentne používajú maskovaciu servítku, páni sa s tým nezvyknú párať. Navyknutí chodiť s kríglami s tým nemajú problém. Vyzerá to rovnako.

Za mojich internátnych čias sme bývali na bunke s dvoma izbami a spoločným papundeklovým jadrom. Raz ráno som sa holil v papundeklovej kúpelni a sluchom som zaregistroval, že z druhej izby prešiel spolubývajúci do vedľajšieho papundeklového záchoda. Ozvala sa papundeklová kakofónia. Bol som v dobrej nálade, tak som popri šmýkaní žiletkou po namydlenej brade povzbudzoval kamaráta v jeho snažení a rozhlasovým štýlom športového komentátora komentoval situáciu pre poslucháčov na izbe. Túto pozornosť sme si pravidelne dopriavali navzájom, už som si to užil aj ja, takže som len vracal požičané. Preto som ho nešetril. Asi mu nebolo najlepšie, lebo dlho nevychádzal a keď konečne vyšiel, poponáhľal som sa s gratuláciou. Namiesto rozdávania gratulácií som však mal chuť prijímať kondolencie, lebo zo záchoda vyšla kamarátova frajerka, ktorú si v noci tajne dotiahol na izbu.

----
Ilustrácia: Katarína Knežníková

Subsite: 

Žánre: