Večnosť

Obsadenie: Človek, Večnosť (žena), Závislosť (žena), Chamtivosť (žena), Násilie (muž)
Kostýmy:
Scéna: prázdna aréna, slabo nasvietená, vzadu vytvorená fiktívna stena - hranica Zabudnutia.

Rekvizity: malý pohrebný veniec s jedným živým kvetom a ľahko sťahovateľný náramok (hodinky?) pre Človeka, za hrsť mincí vo vrecku Večnosti, malý ruksak (taška?) s fľašami, jedlom a injekčnými striekačkami pre Závislosť, veľa šperkov, náhrdelníkov, mincí a bankoviek pre Chamtivosť, rozrábacia bábika, špagát a nožík pre Násilie.

Na scénu popri divákoch pomaly prichádzajú štyri osoby. Večnosť kráča prvá. Závislosť má tašku plnú fliaš, jedla, cigariet, injekčných striekačiek, v rukách a vo vrecku fľaše. Po celý čas je opitá. Chamtivosť je ovešaná šperkami, má mincí plné dlane. Násilie ťahá za sebou na povraze bábiku priviazanú o nohu.

ZÁVISLOSŤ: (spieva si) Hrkú, hrkú, máme sucho v krku! (k niektorému z divákov) Daj cigu!
CHAMTIVOSŤ: (snaží sa zobrať niektorému z divákov nejaký šperk)
NÁSILIE: (plaší s nožíkom divákov)
VEČNOSŤ: (príde do stredu arény, skontroluje hranicu Zabudnutia a zavolá na svoje deti) Poďte sem!
(ostatní prídu za ňou. Chamtivosť si sadne, prehrabáva sa v peniazoch a šperkoch, ktoré mala v dlaniach. Násilie si sadne, pichá do bábiky nožíkom, odtŕha jej ruky, nohy hlavu. Večnosť sa so zaľúbením na nich pozerá, stojí.)
ZÁVISLOSŤ: (zaštrngá si pri uchu fľašami v ruksaku, blažene sa usmeje, opito si spieva) Hrkú, hrkú, máme sucho v krku! (glgne si z fľaše)
VEČNOSŤ: (chytí sa za uši) Počuj, ty máš sucho skôr v hlave. To inú pesničku nepoznáš?
ZÁVISLOSŤ: (otvorí ruksak, vytiahne riadny kus chleba a rozbalí si ho) Juchú, juchú, máme sucho v bruchu!
VEČNOSŤ: (rezignovane) No, to si vylepšila. (otočí sa k nej chrbtom)
ZÁVISLOSŤ: (škodoradostne sa usmeje na chrbát Večnosti) Ičí, ičí, máme su...
VEČNOSŤ: (rýchlo sa otočí, pozrie na Závislosť, tá prestane spievať, chvíľka ticha) Vieš čo, radšej hrkútaj!
ZÁVISLOSŤ: (už tichšie) Hrkú, hrkú, máme sucho v krku (ďalej sa systematicky ochlastáva)
VEČNOSŤ: (obráti sa k Chamtivosti) Moja malá. Mám niečo pre teba. (vytiahne z vrecka za hrsť mincí, prvú jej ukazuje) Zrkadielko zrkadielko, kto je največnejší?
CHAMTIVOSŤ: (načahuje sa za mincou, ukáže na Závislosť) Závislosť... (zoberie si mincu)
VEČNOSŤ: Ehmm (podáva jej ďalšiu mincu) A ešte?
CHAMTIVOSŤ: (ukáže na seba) Ja, Chamtivosť. (zoberie si mincu)
VEČNOSŤ: Áááno. (podáva ďalšiu mincu) A ešte?
CHAMTIVOSŤ: (ukáže na násilie) Násilie...(zoberie si mincu)
VEČNOSŤ: Áááááááno. (podáva ďalšiu mincu) A ešte?
(hovoria naraz)
CHAMTIVOSŤ A VEČNOSŤ: Hnev, A ešte, závisť, A ešte, klamstvo, A ešte ešte ešte... áno, všetky moje deti sú največnejšie na svete. Tu máš, zaslúžiš si.(vysype jej ostatné mince pod nohy, Chamtivosť sa na ne vrhne a zbiera ich)
VEČNOSŤ: (obráti sa k Násiliu, ukáže na bábiku) Ako sa má tvoj Drobec?
NÁSILIE: (zdvihne oddelené telo a hlavu bábiky) Pri mne dobre.
VEČNOSŤ: Čiže zle. To je fajn. (vzadu sa cez fiktívnu hranicu prediera Človek. Večnosť skríkne) Kto sa to sem zasa hrabe?
(Prichádza Človek. V ruke nesie svoj pohrebný veniec)
ČLOVEK: Prosím vás, kde som to?
VEČNOSŤ: Určite tam, kde nemáš byť. Tí, čo sem patria, nedávajú (imituje slušácky hlas človeka) prosímvástaktootázky.
ČLOVEK: Hľadám Večnosť.
VEČNOSŤ: (nahnevane) Tak potom si správne. Ja som Večnosť. Prekročil si Hranicu zabudnutia. Dúfam, že nie na dlho. Toto sú tri z mojich večných detí. Roztomilé, že?
ČLOVEK: Ja som Človek, teší ma.(podáva jej ruku)
VEČNOSŤ: Mýliť sa je ľudské. Čo chceš, ...Človek. (nepodá mu ruku).
ČLOVEK: No... žil som svoj život, ako mi rozum a srdce kázali...
VEČNOSŤ: (sarkasticky) To je mi ľúto. Na mňa sú to príliš vznešené slová. A takto si dopadol (ukáže na veniec. S posmechom) Alebo je to víťazný veniec? (dáva mu ho na krk)
ČLOVEK: ...a chcel by som, aby to najlepšie zo mňa zostalo večné. (dá si dole veniec a položí ho na zem)
VEČNOSŤ: A čo to je - Najlepšie zo mňa?
ČLOVEK: To, kvôli čomu som žil, aby som sa nemusel pred nikým hanbiť. Hlavne nie pred sebou. (hrdo) ...Nekradol som.
VEČNOSŤ: (zaťapká mu) Hovoril si o niečom ”To je moje”?
ČLOVEK: Samozrejme!
VEČNOSŤ: Čo vyhlasuješ za svoje, o to okrádaš ostatných. Na dôvodoch, prečo to robíš, vôbec nezáleží. ...Zabudnuté. (palec dole)
ČLOVEK: Bojoval som za pravdu.
VEČNOSŤ: (zaťapká mu) Za akú?
ČLOVEK: Pravda je len jedna.
VEČNOSŤ: Právd je toľko, koľko je ľudí.
ČLOVEK: Päť miliárd právd?
VEČNOSŤ: A päť miliárd veterných mlynov a päť miliárd kopií ...
ČLOVEK: Tak teda som bojoval ako každý, za svoju.
VEČNOSŤ: Ako vieš, že bola lepšia ako tie cudzie? ...Zabudnuté! (palec dole)
ČLOVEK: Odpúšťal som aj tým, ktorí mi ublížili...
VEČNOSŤ: (zaťapká mu) To je ešte horšie ako keby si im to prikazoval. Zabudnuté. (palec dole)
ČLOVEK: Robil som len to, čo bolo dobré...
VEČNOSŤ: Všetko dobré bolo zabudnuté skôr, ako si to urobil. Kto ti je dnes za to vďačný?
ČLOVEK: Čo je teda večné, ak nie toto?
VEČNOSŤ: To, čo sa ťahá ako čierna niť celými ľudskými dejinami. Čo zostáva v pamäti ľudí ... aj národov. Čoho sa neviete zbaviť, nech urobíte čokoľvek a utečiete kamkoľvek. Lepkavé tiene pri vašej márnej ceste za svetlom. To je večné...Proti čomu ste bojovali už na počiatku?...Proti čomu už starý Chamurappi tasil klinové hieroglyfy?
ČLOVEK: V najstarších zákonoch? Proti krádežiam, násiliu, alkoholu ...
VEČNOSŤ: A proti čomu bojujete v tých dnešných zákonoch? (ukazuje na svoje stádo)
ČLOVEK: (váhavo) ...Proti tomu istému. Ale...
VEČNOSŤ: Takže už vieš, čo z vás mi naozaj patrí. To sú moje deti. (ukáže na svoje deti, pristúpi za Závislosť). Závislosť. Na chlaste, na žrádle, na cigaretách, na drogách, na moci... Pavúky na okraji siete... Striehnu... Do niektorého oka sa raz každý zamotá.
ČLOVEK: Tak potom aj závislosť na kráse (vytrhne z venca kvet a podáva ho Závislosti)
VEČNOSŤ: Nemôžeš byť závislý aj od svetla aj od tmy. (Chamtivosť si kvet nevšíma) A v tomto je víťaz jasný....(prejde za Chamtivosť). Toto je Chamtivosť, na ktorú sa premení každá láska. Najskôr sa chceš rozdávať, potom chceš vlastniť to, čo ti nikdy patriť nemôže - myslenie niekoho iného. A nakoniec zistíš, že je príjemnejšie mať niečo skutočné stále ako niečo fiktívne iba chvíľu (Chamtivosť sa načahuje za kvetom v jeho ruke...)
ČLOVEK: (víťazoslávne) Pozri! (...ale zoberie mu z nej len zlatý náramok. Kvet spadne na zem, Človek ho zdvihne a podáva jej ho ešte raz). Vezmi si. Je v ňom láska všetkých, ktorí ma mali radi a celý život mi to nestihli povedať... Otvor aspoň jednu dlaň! (Chamtivosť najprv načiahne obe zovreté ruky plné mincí ku kvetu, no nemá ho do čoho chytiť, a tak prestane mať záujem. Násilie priskočí k Človekovi a vytrhne mu kvet. Pomaly rozláme jeho stonku a odhodí ho)
VEČNOSŤ: Zoznámte sa prosím. Môžeš jedenkrát hádať. Uhádol si...(Človek k nemu načahuje ruku) Prestaň už s tými naivnými konfrontáciami ...táto by mohla bolieť... Páčia sa ti? Moje deti. A keby tu so mnou boli, ukázala by som ti aj ďalšie. Chýba ti tu niečo, prežilo by tu pri nich? (pozerá sa zblízka do publika, chrbtom k Človeku)
ČLOVEK: Chýba mi tu Pravda!
VEČNOSŤ: Pravda je len unavená lož.. A tú máme.
ČLOVEK: Česť...
VEČNOSŤ: Česť? To je len neschopnosť byť zlým. A prežívajú iba schopní. Schopní všetkého.
ČLOVEK: Láska...
VEČNOSŤ: (zasmeje sa) K čomu? K peniazom, k sebe, k moci? (ukáže na Chamtivosť) To áno.
ČLOVEK: Človeka k človeku.
VEČNOSŤ: (otočí sa) Unavuješ ma. Odíď! Túto hranicu nedokážeš prekročiť. Nemáš v sebe nič, čo by tu prežilo.
ČLOVEK: Všetko zo mňa by tu prežilo.
VEČNOSŤ: Odíď! (pristúpi k nemu bližšie)
ČLOVEK: (rozhodnejšie) Odtiaľto ma tak ľahko nevyženieš!
VEČNOSŤ: (usmeje sa) Ááá, tak predsa niečo. Človek násilný. Dohodneme sa.
ČLOVEK: (stiahne sa späť). Nie, ak tu má zo mňa zostať len toto, tak radšej nič. Nie! Nie! Nie! (pospiatky zmätene odchádza)
VEČNOSŤ: (kričí za ním) Tak si choď. Nemáš v sebe nič, čo by tu prežilo! (k svojim deťom) Poďte za mnou. Zostaňme čistí v našej večnosti.

Všetci pomaly odchádzajú. V poradí Večnosť, Závislosť, Chamtivosť, Násilie. Násilie chce cestou rozšliapnuť kvet na zemi, no rozmyslí si to a zdvihne ho. Zastaví Chamtivosť, podá jej kvet. Chamtivosť pustí z jednej ruky peniaze a zoberie kvet. Na zvuk padajúcich mincí sa Večnosť zastaví a pomaly otočí. Chamtivosť skryje kvet a tvári sa akoby nič. Večnosť pokračuje vpred. Násilie a Chamtivosť odchádzajú za ostatnými. Svetlo zhasína, znie hudba odchodu.

Subsite: 

Žánre: