Sušička húb

English version | Slovak version


Táto sušička húb (a byliniek, liečiviek, korenín, orechov, tekvicových jadier...) je primárne určená ako nadstavba na chladničku. Má samostatne zapínateľné ventilátory s dvomi rýchlosťami umožňujúce selektívne voliť intenzitu sušenia. Vetranie je zozadu, prakticky ho nepočuť. Nemá vlastný ohrev, využíva odpadové teplo spoza chladničky. Huby sa rozkladajú na rošty so sieťkou alebo baliacim papierom.

Sušičku tvoria tri základné časti. Skriňa, rošty v nej a ventilátorový rám zozadu. Rošty sú dvoch typov. Pevný rošt so sieťkou a výstužou a ľahký rošt s drôteným výpletom. Ventilátorový rám je možné budovať postupne. Na začiatok stačí jeden alebo dva, čo pokryje väčšinu sezóny. Viac ventilátorov sa zapína iba v krátkom období najväčšieho rastu húb.

Celková sušiaca plocha je asi 4 m². Má nulové (alebo takmer nulové) náklady na prevádzku, čo je vlastnosť, ktorej význam rastie s množstvom usušených húb. Na predsušenie húb stačí 24 hodín (potom môžu ísť na dosušenie do teplovzdušnej elektrickej rúry). Takže sa dá každý večer kompletne znovu naplniť, dokonca aj počas vlhkého alebo daždivého počasia. V bežnej (možno aj trochu fanatickej) hubárskej rodine tým pádom prestáva byť sušenie úzkym miestom. Stáva sa ním krájanie húb, ktoré je časovo náročné a najmenej obľúbené (pre veľa ľudí najčastejším úzkym miestom je hľadanie húb :-)). Sú obdobia roka, kedy nosíme zo tri košíky húb denne (tých, čo sa sušia), zatiaľ to zvládla.

Poznámka: na všetky obrázky sa dá kliknúť a zobraziť ich vo väčšej veľkosti.

Všeobecný popis


Celkový pohľad na sušičku na chladničke.


Starostlivo nakrájané huby sa rozložia na rošty s plochou asi 50x50 cm. Do sušičky sa ich zmestí štrnásť.


Po jednom dni sušenia (intenzita závislá od počiatočnej vlhkosti) sa v nich už dá prehrabávať.


Sušiť sa dajú aj bylinky, napríklad repík.


Naplnené rošty a zapnutý ventilátor.


Ventilátory sa zapínajú len za tými roštami, kde je to potrebné. Tu vidno pripojenie napájacieho adaptéra a prepínače výkonu 1-0-2 pre každý ventilátor samostatne. Rozdiel medzi rýchlosťou jedna (=5V) a dva (=9V) je asi ako medzi vánkom a vetrom. Napájací adaptér sa dá prepnúť aj na 12V, čo je už ale "víchor".


Dá sa zložiť. Vhodné pre sezónnych hubárov. Vľavo rošty plus horný a dolný diel, vpravo dlhé časti (bočné rebríky, bočné steny, ventilátorový rám). K tomu ešte napájací adaptér 12V, predlžovačka 230V s vypínačom a spojovací materiál.

Poznámky

  • Celkové náklady sú podľa použitého materiálu. Ak je takmer všetko "šrotové", vtedy pár eur za prepínače, svorkovnice a konektory. Ak treba všetko kupovať, dá sa zmestiť asi do 50 eur. Jej výroba si však vyžaduje dosť veľa ručnej práce a hlavne času. Treba si ju dobre zvážiť a mať aspoň základné vybavenie dielne (pílka, vŕtačka, spájkovačka).
  • Na sušenie húb i byliniek neexistuje nejaké jediné správne riešenie. Sušičku si každý musí urobiť podľa svojich predstáv. Tak, aby mu vyhovovala. Preto túto našu berte len ako inšpiráciu. My sme vychádzali z niekoľkých predpokladov. Malý byt a mačky, takže musela ísť niekam hore. Chladnička dáva v lete teplo zdarma, prečo ho nevyužiť. Takže na ňu. Často zbierame za dažďa alebo zamokra, takže nutne potrebovala aktívne vetranie. Kvôli aróme a prachu to však s prúdením vzduchu netreba preháňať, preto musí mať to vetranie možnosť regulácie. Veci s rôznou potrebou vetrania sa tam môžu sušiť naraz, preto musí byť možnosť regulácie rôzna v rôznej časti sušičky. Zvykli sme si sušiť na baliacich papieroch (nie na sieťkach, novinách, kartónoch, nitkách...), použili sme túto metódu. Mali sme materiál z rozobratého nábytku, využili sme ho. Preto je naša sušička taká, aká je.
  • V poslednej kapitole tohto návodu uvádzam rôzne úvahy, ktoré môžu pomôcť pri brainstormingu o nejakej vlastnej sušičke. Koho to nezaujíma, môže tú kapitolu preskočiť.

Skrinka

Skrinka je vyrobená z odpadového materiálu. Bočné rebríky sú zo starého interiérového obkladu (úzky "tatranský profil") - nosné štyri lišty z celých latiek, klzné lišty roštov z latiek rozpílených pozdĺžne. Vrch aj spodok je drevotrieska z rozobratej sedačky. Bočné steny (5 mm lakovaný sololit) sú z nej tiež. Majú viac praktickú ako dizajnovú funkciu (rošty pri zasúvaní nevybočujú).

Rozmery sú závislé od umiestnenia (napríklad od rozmerov chladničky a výšky stropu) a použitého materiálu. Tu je pôdorys 60x53 cm, výška 80 cm. Vo vnútri sú pozície na 14 roštov, ktoré sú od seba vzdialené 5,5 cm. Keďže je sušička položená výhradne na chladničke, má len filcové nožičky (podložky), ktoré umožňujú ľahkú manipuláciu pri skladaní či vykladaní a dostatočne držia. Rošty sa zasúvajú na doraz, ktorý zabezpečuje zadný ventilátorový rám (s nalepeným dorazovým gumeným tesnením).


Umiestnenie na chladničke.


Pohľad spredu.


Pohľad zozadu


Pohľad zospodu. Vidno plsťové nožičky.

Ventilátorový rám

Ventilátory sú spolu s "elektronikou" umiestnené na samostatnom ráme, aby sa sušička dala ľahko rozobrať. Nosná konštrukcia (rám) je z latiek. Dve krátke slúžia na pripevnenie celého rámu k sušičke, dve dlhé priečne na pripevnenie ventilátorov. Tieto sú vypílené tak, aby nezabraňovali prúdeniu vzduchu z ventilátora a zároveň umožňovali jeho pripevnenie bez nutnosti kadejakých konzol. Elektronika k ventilátorom je v inštalačnej lište (žľabe) 40x50 mm pripevnenej pozdĺž ventilátorov. Napájanie je odpojiteľné, do lišty sa dostáva DC koax konektorom, k ventilátorom prechádza cez otvory v boku s nástrihmi. Lišta je zospodu aj z vrchu otvorená (to zlepšuje jej vetranie, ale nie je problém tam dať záslepky). Vo vnútri trochu kúri len zdroj 12V/5V, všetko ostatné sú pasívne prvky.

Každý ventilátor má tri režimy volené prepínačmi. Vypnuté – pomalý chod (5V) - rýchly chod (9V). Je možné ich prevádzkovať aj vo vyšších otáčkach (lebo sú na 12V), ale to sa mi zdalo už moc, preto mám na adaptéri nastavených 9V. Druhé (5V) napätie je možné priviesť cez ďalší konektor z ďalšieho adaptéra (tak som to pôvodne mal, adaptérov má každý doma dosť, zostávajú po starých mobiloch), ale nakoniec som zvolil riešenie nevyžadujúce ďalší kábel – použil som elektroniku zo starej auto nabíjačky mobilu, ktorá mi robí zo vstupných 9V približne 5V. Spotreba všetkých ventilátorov pri tomto napätí je pod pol ampéra, teda postačuje čokoľvek, čo má USB parametre.

Lištou ide "zbernica", ktorá uľahčuje pripájanie. Je tvorená svorkovnicami, cez ktoré prechádza jeden nedelený medený drôt slúžiaci ako spoločný vodič (mínus, zem, kostra, nula...). Všetky prvky sa dajú ľahko kúpiť v každom lepšom elektre (lišta, prepínače s polohou vypnuté, svorkovnice, DC konektor, drôty, káble, bužírky). Napájač 5-12 V/1000 mA s vymeniteľnými koncovkami, ventilátory a ventilátorové konektory majú v IT shope alebo eshope. Kto je trpezlivý a má možnosti, takmer všetko vyhrabe z elektronického odpadu.

Nie je potrebné hneď od začiatku mať plný počet ventilátorov. Stačí pridávať postupne, tak ako sa ich podarí zohnať. Už aj jeden pomôže. My veľkú časť sezóny ideme na dvoch, viac je treba, len keď je dobrá jeseň.


Ventilátorový rám z nasávacej strany (odzadu sušičky) s otvoreným a zatvoreným žľabom.


Ventilátorový rám z opačnej strany (zvnútra sušičky). Vidno aj tlmiace tesnenia. Vpravo šikmý pohľad zboku.


Ventilátorový rám zospodu. Vidno aj prechod kábla ventilátora do žľabu.


Detail upevnenia ventilátora. Na nosných lištách vidno výrezy v tvare kruhového otvoru ventilátora.


Začiatok káblovania (prepínače, zbernica zo svorkovníc, konektory). Staršia verzia s dvomi samostatnými napájacími konektormi 5V a 12V.


Všetky krajné póly na jednej strane prepínačov sú spojené a pripojené k 5V, na druhej k 12V. Každý stred je cez svorkovnicu pripojený na svoj ventilátor.


Rôzne možnosti pripojenia ventilátorov. Hore je kábel z počítača, z ktorého časť sa zaskrutkuje do svorkovnice, ak sa použije MOLEX redukcia (dole vľavo) dodávaná spravidla ako príslušenstvo k ventilátoru. Ventilátorový konektor je z nej možné odstrihnúť (alebo odstrihnúť z redukcie vpravo, ktorá ich obsahuje štyri), potom sa ten skrutkuje do svorkovnice.


Pripojenie ventilátora na zbernicu cez MOLEX redukciu.


Pripojenie ventilátora na zbernicu cez konektor.


Zapojenia zdroja 12V/5V zo starej autonabíjačky mobilu. Tu treba improvizovať, lebo každý zoženie nejaký iný zdroj.


Napájací adaptér 5-12V/1000 mA (nastavený na 9V), predlžovačka s vypínačom.

Poznámky k ventilátorovému rámu

  • Najbežnejší rozmer ventilátora je 120x120mm, preto je vhodné použiť práve tieto. Okrem iného sa líšia aj hlučnosťou, otáčkami pri nízkom napätí či prietokom vzduchu. Preto treba počítať s tým, že ak použijeme zbierku šrotových ventilátorov, nemusia bežať rovnako. Tie najlepšie treba preto dať do najčastejšie používaných pozícií (my obsadzujeme rošty odspodu, takže tam išli najtichšie ventilátory).
  • Výhodné je ventilátory pripájať konektorom. To umožňuje ich ľahkú výmenu (hlavne u tých použitých je jej pravdepodobnosť vyššia) alebo poprehadzovanie v pozíciách podľa potreby.
  • Ventilátory zo šrotu niekedy nemajú konektor, preto ich treba buď pripájať skrutkovaním do svorkovnice (menej vhodné) alebo prispájkovaním konektora z nejakého pokazeného ventilátora (najlepšie).
  • Ku kupovaným ventilátorom takmer vždy býva pribalená MOLEX redukcia, ktorá slúži na pripojenie k napájacej zbernici počítača. Dá sa využiť, ak si vytvoríme protikus z kábla s 4 pin MOLEX female zo starého kompu (ten je naozaj jednoduché zohnať, v každom kompe je ich niekoľko), ktorý sa pripojí do našej svorkovnicovej sbernice. Výhodou je, že sa príslušná redukcia nezničí a dá sa niekedy v budúcnosti použiť, nevýhodou je veľa káblovania a zabratý priestor v lište. Na obrázku sú tak pripojené horné tri ventilátory. Jednoduchším riešením je odcvaknúť ventilátorový konektor (z dodanej redukcie alebo ak budete kupovať, oplatí sa špeciálna, na ktorej sú až štyri). Tak sú na obrázku robené dolné tri ventilátory. Kvôli poriadku sú káble zmotené a zlepené páskou.
  • Niektoré ventilátory majú rôznofarebné LED. Je to celkom výhodná vlastnosť, lebo umožňuje ľahko vidieť, ktorý je zapnutý, resp. do ktorých roštov fúka=svieti. Ak sú šrotové, nie je čo riešť – čo je, to sa použije, veď je to zadarmo. Ale ak budete kupovať, sú drahšie. Naviac sa líšia smerom svetla. Keďže sa používajú hlavne ako dizajnový prvok, svietia iba jedným smerom (v našom prípade najčastejšie dozadu, teda nie dovnútra sušičky)
  • Riešenie nižšieho napätia je variabilné. To na fotkách je len na inšpiráciu, ja som doma mal nepotrebný starý autoadapér na mobil. Každý si nájde niečo svoje a musí príslušne upraviť mechanické pripevnenie aj kabeláž. Podmienkou je jedine to, aby dával 5V a aspoň 70 mA na každý ventilátor (odber sa môže líšiť, treba počítať s rezervou). Takisto je možné ku každému ventilátoru pridať predradný odpor. Poprípade (ako na jednom z obrázkov – moja pôvodná verzia) ďalší konektor pre 5V zdroj.
  • Zohnať starý vhodný adaptér na 9V nie je také jednoduché ako nejaký 5 voltový mobilový, preto sa ho oplatí kúpť. Nie je drahý a naviac má zopár výhod. Moderné napájače sa pýšia "nulovou" spotrebou v stand by režime. Naviac, ak si už máme možnosť vyberať, môžeme získať výhodu viacerých napájacích napätí a rôznych konektorov (takže k nemu ľahšie kúpime samičku v bežnom elektre).
  • Kvalitný adaptér môže byť zapojený, aj keď sú všetky ventilátory vypnuté (lebo má nízku stand by spotrebu). No predsa len som spokojnejší, ak nie je. Vyťahovať ho zo zásuvky býva často nepohodlné (za chladničkou k nej nebýva dobrý prístup), preto sa oplatí použiť predlžovačku s vypínačom.

Rošty

Rošty sú vo všeobecnosti zasúvacie šuflíky, na ktoré sa ukladá sušený materiál. Môžu sa líšiť konštrukciou aj materiálom, závisí to od účelu použitia. Práve pri ich návrhu sa najviac uplatnia preferencie a možnosti používateľa. Čo použiť ako rám, ako ho konštrukčne vyrobiť (pospájať), či natierať alebo nenatierať, akú výstuž zospodu, na čom konkrétne sušiť a pod. Istý je len rozmer - na šírku musia byť asi o 3-5 mm menšie ako vnútorná šírka skrine, aby sa pohodlne zasúvali. My máme dva typy roštov. Pevný so sieťkou (rozoberateľný kvôli možnosti jej prania) a ľahký s výpletom z včelárskeho drôtu. Občas by sa ešte zišiel nejaký "vodeodolný" (napríklad na počiatočné sušenie umytých tekvicových jadier), ale to býva jednorazová akcia a postačuje vloženie plytkej tácky na pevný rošt.

Rošt pevný

Rošt pevný používame na sušenie ťažších vecí. Napríklad orechy, šípky... Poprípade naň zosýpame predsušené huby z ostatných roštov, kým sa ich nenazbiera dosť na dosušenie v rúre. Rám má dvojitú konštrukciu s prekladaním v rohoch (na zvýšenie pevnosti), stredovú vzperu, sieťku a voľne vložený baliaci papier. Je rozoberateľný, takže v prípade potreby sa dá sieťka vybrať, oprať a vložiť späť.


Pohľad zhora, na ktorom vidno vrstvy - sieťku a papier.


Pohľad zhora pri použití s papierom.


Pohľad zdola, vidno priečnu latku, ktorá podopiera sieťku.


Pohľad na spoj. V rohu sú latky preložené, čo vytvára "falošné" plátovanie.

Poznámky k pevnému roštu

  • Je to vlastne prvý prototyp roštu, ktorý som vyrobil (preto ten surový materiál). Predpokladal som, že také budem vyrábať všetky. Ako ďalší pokus som urobil jeho odľahčenú verziu s polovičnou spotrebou latiek a lepším odvetrávaním odspodu (včelársky drôt), ktorá na huby vyhovovala viac. Preto tento pevný máme len jeden (postačuje), ostatné sú v ľahkej verzii.
  • Je možné použiť ho s papierom i bez. Ak sa nepoužije papier, ide v sušičke na spodnú pozíciu alebo nad nejaký iný prázdny rošt, do ktorého môžu prepadávať drobné kúsky. Sušenie je potom intenzívnejšie.
  • Ak sa používa aj papier, je možné namiesto sieťky na muchy zvoliť redšiu sieťku, napríklad stavebnú do stierok, ktorá zlepší spodné odvetrávanie.

Rošt ľahký

Ľahký rošt má menšiu spotrebu latiek a zlepšené odvetrávanie papiera zospodu. Nevýhodou je jeho väčšia krehkosť, čo si vynucuje zvýšenú opatrnosť pri manipulácii. Nosičom papiera je riedky výplet včelárskym drôtom medzi pripínačkami.


Pohľad zhora. Papier bude časom fľakatý a zvlnený, ale svoj účel splní.


Pohľad zdola. Vidno natiahnutý včelársky drôt aj rozloženie pripínačiek na ráme.


Detail upevnenia drôtu na konci s možnosťou dodatočného napnutia.


Detail spoja latiek. Jedna skrutka do dreva ich spojí a dva kolíčky z klincov zabránia pretáčaniu.

Poznámky k ľahkému roštu

  • Použitie jednovrstvového latkového rámu vyžaduje zvoliť iný spôsob spájania rohov ako pri dvojvrstvovom, ktorý z princípu umožňuje ľahké „preplátovanie“ prekladaním v rohu (pozri detail spájania rohov pevného roštu). Latky hrúbky približne 1 cm sa v amatérskych podmienkach ťažšie stolársky spájajú (teda plátovanie, čapovanie, rybiny a podobné techniky sú väčšinou nerealizovateľné), ale kto na to má, nech skúsi. Určite je to najelegantnejší spôsob. Použitie drôtu ako nosiča papiera dáva naviac šancu urobiť rám nerozoberateľným, čo poskytuje ešte ďalšie možnosti realizácie – lepenie alebo nechať si to pospájať v sklenárstve na rámovačke obrazov. Ja som zvolil „riešenie chudobného domáceho majstra“ - spojenie skrutkovaním zboku. Keďže latky sú aj málo široké, namiesto potrebných dvoch skrutiek na spoj (čo by ich mohlo štiepať) je použitá skrutka jedna a pretáčaniu zabraňuje „kolíkovanie“. Klasické kolíkovanie sa bez prípravku robí ťažko, preto som to zjednodušil – namiesto kolíkov som použil asi 1 mm hrubé a 15 mm dlhé klince bez hlavičky (teda klasické s odseknutou hlavičkou). V jednej latke zo spoja sú predvŕtané dve asi 7 mm hlboké diery, do ktorých sa klince zatlačia tupým koncom. Pri zoskrutkovaní spoja si hrotom samé nájdu miesto, kam sa zapichnú a spoj spevnia proti pretáčaniu. Nie je to elegantné riešenie, ale funguje. Viac sa dá vytušiť z obrázka.
  • Úlohu podpory papiera tu plní včelársky drôt natiahnutý okolo pripínačiek. K prvej pripínačke pripevnený napevno (omotať viackrát), k poslednej s možnosťou dodatočného napnutia (omotať raz a koniec zachytiť pod pomocnou skrutkou s vejárovitou podložkou. Postup: naznačiť rozostupy na protiľahlých latkách (najviac 10 cm, lepšie menej), zatlačiť pripínačky okrem posledného milimetra, zaskrutkovať pomocnú skrutku, pripevniť drôt k prvej pripínačke napevno, napínať a prepletať, omotať okolo poslednej raz, zachytiť pod skrutkou. Na záver doklepnúť pripínačky nadoraz.
  • Poslednou fázou je vloženie papiera. Keďže drôt nie je najlepšou podporou, papier je odstrihnutý s presahom, aby sa mohol pripínačkami pripnúť k rámu. Jeho ostatné dve strany sú vyhnuté dohora na výšku rámu (teda asi 1 cm), čo ho trochu spevňuje a naviac zabraňuje vypadávaniu drobností z papiera. Vznikne tak vlastne plytká papierová nádoba. Pri vhodne kúpenom rozmere baliaceho papiera je odpad malý (v mojom prípade odstrihávam pi rozdelení papiera na polovicu asi 10 cm pás). Papier sa samozrejme používaním znehodnocuje (záleží od toho, aké mokré huby sušíme), ale prakticky ho mením priemerne dvakrát za sezónu (a to nasušíme asi 30 litrov sušených húb). Takže náklady 1-2 eurá ročne.

Záverečné poznámky

Námety na rozmýšľanie, ktoré ti môžu pomôcť pri navrhovaní vlastnej sušičky.

  • Na čom sušiť. Keď sa niekto chce ukázať, aký je hubár, odfotí svoj úlovok sušiaci sa na nejakej sieťke z okna. Tento spôsob je akousi nepísanou normou správneho sušenia. Druhou nepísanou normou je realita - rozsypať huby na akýkoľvek papier, ktorý je poruke, najčastejšie novinový. Prvý spôsob si vyžaduje občas tú sieťku preprať, druhý spôsob nesie riziko v tlačiarenských farbách. My sme dlhoročným skúšaním a používaním dospeli k tomu, že prijateľným kompromisom je baliaci papier. Je dostatočne savý, takže dokáže odvádzať vlhkosť nadol, odkiaľ môže byť odvetrávaná. Plátok huby sa po krátkom uschnutí zvlní, oddelí od papiera a vzduch má k nemu prístup zospodu podobne ako keby bol na sieťke. Ak sa aj sčasti prilepí, dá sa ľahko odtrhnúť. Papier je lacný a ak sa znehodnotí, je ľahké ho vymeniť (treba kupovať savý, nie s fóliou na jednej strane, aj také bývajú).
  • Umiestnenie vypínačov. Takto riešené vypínače vyhovujú, ak je k sušičke prístup aj zozadu alebo z boku. Ak nie je, treba ich riešiť iným spôsobom, napríklad vyviesť ich dopredu sušičky. Šikovný majster to zvládne.
  • Prach. V každom byte sa nachádza viac či menej prachu. Poznajú to všetci majitelia počítačov. Po čase ho vidno nalepený na lopatkách ventilátora. Intenzívnym vetraním sa preháňa aj cez rošty s hubami. Dá sa to vyriešiť ventilátorovým filtrom, aspoň na tých najčastejšie používaných. No každý stojí asi 3 eurá. Treba zvážiť, či to stojí za to alebo si nahovárať, že za jeden deň sušenia toho prachu veľa nebude.
  • Smer prúdenia vzduchu. Veľa sušičiek je prefukovaných zhora alebo zdola. To však vyžaduje prievzdušné rošty, napríklad zo sít alebo riečic. Z ich princípu vyplýva niekoľko vlastností – musia byť aktívne prefukované, intenzita sušenia sa znižuje smerom od ventilátora (je vhodné počas sušenia prehadzovať poradie roštov) a miešajú sa vône sušených potravín. Drobnosti prepadávajú na nižšie poschodia. To je vhodné u malých sušičiek ovocia. Pre účel sušenia húb a byliniek viac vyhovuje fúkanie zo strany. Dá sa regulovať intenzita po roštoch individuálne a nedochádza k miešaniu vôní a k sušeniu dochádza aj prirodzeným prúdením vzduchu, ktoré je, ak je to možné, najšetrnejšie.
  • Zdroj prúdenia vzduchu. Pri navrhovaní vetrania to láka smerovať k riešeniam, ktoré by zabezpečili rovnomerné prúdenie vzduchu po celej šírke sušičky. Ale majú aj svoje nevýhody. Použitie jediného ventilátora s rozvodom vzduchu (napríklad cez dierkovanú zadnú stenu alebo žľaby) síce zabezpečí rovnomernejší vzduch, ale nedá sa jednoducho regulovať rozdielne v rôznych častiach sušičky. Akýkoľvek rozvod naviac bráni prirodzenému prúdeniu vzduchu spoza sušičky, ktoré by malo byť na sušenie tým najpoužívanejším režimom. Zvolené riešenie (stĺpec ventilátorov v strede) je kompromisným riešením. Suší síce intenzívnejšie v strede, ale prax ukázala, že to nie je až taká nevýhoda. Plátky húb majú totiž rozdielnu vlhkosť (aj keď sú z tej istej huby). Preto ani ideálne rovnomerné fúkanie by nedokázalo zabezpečiť rovnomerné schnutie. Dá sa preto urobiť z núdze cnosť – z nevýhody urobiť výhodu. Zvykli sme si mokrejšie časti húb (najčastejšie klobúky veľkých osikáčov a dubákov) ukladať do strednej časti roštov (pred ventilátory). Na úplné kraje (krajných 10 cm) idú suchšie plátky (väčšinou nohy). Ako celok ten rošt potom vyschne rovnomernejšie ako keby bol uložený náhodne. Naviac nám pomáha aj fyzika, lebo prúd vzduchu cez ventilátor so sebou strháva aj vzduch mimo neho, takže jeho prúdenie okrajmi roštu nie je nulové, iba trochu nižšie ako v strede.
  • Teplo z chladničky. Aj keď sa zdá, že moderné úsporné chladničky nekúria, nie je to celkom pravda. Len sa to ich produkované teplo rozloží na 24 hodín, takže si ho nevšimneme. Stará rodinná dvestolitrová chladnička má spotrebu asi 1 kilowatthodinu denne, nová asi polovicu. Aj keď sa nedá jednoducho povedať, že sa toto množstvo energie premení celé na teplo (nie je to spotrebič, je to tepelný stroj), perpetuum mobile to nie je. Jednoducho povedané – každá chladnička produkuje zaujímavé množstvo tepla, ktoré je naviac k dispozícii aj v lete (na rozdiel od ústredného kúrenia).
  • Sušenie v sušičke je potrebné hlavne pre mokrejšie hríby. Ak by sme ich dali do teplovzdušnej rúry, zoskloviteli by. Tam môžu ísť až potom, čo vyschli do takej konzistencie, aby sa dali na rošte prehrabávať (i keď môžu byť ešte vlhké). To trvá najdlhšie jeden deň, potom môžu ísť zo sušičky preč a uvoľniť miesto.
  • Pri sušení v teplovzdušnej rúre je potrebná opatrnosť. Teplota by nemala presiahnuť hodnotu, pri ktorej sa začínajú pripekať (lebo to už mení ich chuť). Mala by byť tesne pod ňou, aby dostatočne preschli a aby sa pozabíjali prípadné zostávajúce vajíčka škodcov. To sa v plynovej rúre dosahuje veľmi ťažko a v elektrickej treba byť opatrný. Termostaty sú stavané na bežné prevádzkové teploty, ktoré sú nad 100 stupňov, nízku teplotu regulujú s problémami. Každý si musí nájsť pre svoju rúru vhodný spôsob metódou pokus-omyl, je možné začať niekde na nastavenej šesťdesiatke. My máme elektrickú rúru s ventilátorom, no už sa nám ich aj tak pri nastavenej štyridsiatke podarilo pripiecť. Preto sa nespoliehame na termostat, necháme rúru vyhriať na teplotu, pri ktorej v nej ešte chvíľku udržíme ruku (naakumuluje dostatok tepla), kúrenie vypneme a necháme bežať len ventilátor (vo dverách nechávame medzeru na šírku rúčky varešky). Naakumulované teplo vydrží asi desať minút, postup ešte raz či dvakrát zopakujeme. Tak máme záruku, že nezblbne termostat a nepokazí veľa práce, ktorá sa v tej kôpke sušených húb nachádza.
  • Muchy. Občas dostanem otázku, či by sušička nemala mať spredu aj zozadu sieťku proti muchám. Priznám sa - neviem, či je to ptrebné. V každom prípade je to realizovateľné, len to trochu komplikuje výrobu a používanie. Vzadu aj vpredu je potrebné natiahnuť sieťku. Vzadu napevno, vpredu ako otváracie dvierka. Pri každej manipulácii je ich potrebné otvárať a zatvárať. Naviac trochu zabraňujú prirodzenému prúdeniu vzduchu pri sušení bez ventilátora.
  • Orientácia v roštoch. Umiestnenie sušičky na chladničke (teda hore) má aj svoje nevýhody. Na manipuláciu s vyššie položenými roštami treba vstávať na stoličku. A zdola nevidno, čo v ktorom rošte je. Nejaký čas som si lepil spredu roštov malé sticky notes (aj s dátumami zberu a lokalitou), ale ako to už býva, dlho som nevydržal. Teraz aspoň máme rodinnú dohodu, že prázdne rošty nechávame mierne vysunuté.
  • A čo sušička na ovocie? Máme aj tú, no používame ju len na ovocie. Na huby najmä preto nie, lebo je malá. Plocha jej jedného roštu (sita) je necelých 8 dm². Štandardne sa ich dodáva 5, dajú sa dokúpiť (my máme 9). Takže sušiaca plocha je 40 resp. 72 dm². To je asi 1,5 resp. necelé 3 rošty sušičky na chladničke. Dokážu ju zaplniť dva dobré dubáky. My krájame natenko, čo zvyšuje plochu. Ale videl som, že niekomu nevadia 4 mm hrubé plátky, potom je tá plocha samozrejme iná. Ďalšou nevýhodou teplovzdušnej sušičky na ovocie býva hluk. Počítačové ventilátory sú prakticky nepočuteľné. A posledné - aj na najnižšom stupni spotrebováva energiu. Sú to desiatky Wattov, záleží od typu. Sušička na chladničke nespotrebováva nič (ak je vypnutá) alebo pár Wattov. Každý si však musí urobiť svoju vlastnú duševnú kalkuláciu a rozhodnúť sa.

Subsite: