Priznajme každú lásku

Milá žena

Vzťah dvoch ľudí je krajší, ak je v ňom stále prítomná láska. Láska nie je len to, čo im zablokuje mozgy v prvom ošiali a skôr či neskôr (skôr skôr) mozgy zasa odblokuje. Bohužiaľ práve tento dojem v nás tí pľuhavci básnici a im podobné indivíduá vytvárajú, a to čiste z egoistických dôvodov, aby mali živný substrát pre romantiku, spomienkový optimizmus či iné fantasmagórie. A my im to žerieme.

Láska je pocit, láska je snaženie, láska je postoj. Láska je tisíc vecí, ktoré držia dvoch ľudí pokope. Spoločný vzťah ich postupne vyťahuje na javisko, niektoré sa rýchlo obkukajú či devalvujú, no iné, možno nenápadnejšie, nastúpia na uvoľnené miesta. Raz je podstatná tá, potom zasa iná. Tak ako dozrieva príbeh, tak dozrieva i láska.

Najlepšie je nejako si ju predstaviť. Ja si ju predstavujem ako spoločné fiktívne dieťa. Najprv je úžasná, bezbranná a zraniteľná, pýta si neustálu pozornosť, je stredobodom diania, preto vyzerá byť zdanlivo veľká, najväčšia, aj keď je len veľkohubé škvŕňa. Potom trochu vyrastie, nechá slobodnejšie dýchať, ale spája a stmeľuje. Keď dozrie, akoby už nebola, ale práve vtedy je najväčšia. Stelesňuje v sebe zmysel spoločného života a pocit, že bez toho druhého vlastne nie som úplný.

Tak ako sa nám páčia mláďatá, chceme, aby láska nikdy nevyrástla. Radšej sa jej vzdáme ako by sme ju mali nechať dospieť. Alebo vrháme ďalšie a ďalšie kusy pre ktoré nie je odbyt. Na rozdiel od tých skutočných sa totiž nedajú odchovávať pre niekoho iného.

My muži máme pocit, že vy ženy chcete neustálym počúvaním slov Mám ťa rád vytvárať ilúziu lásky - večného dieťaťa. Preto sa nám to tak prieči v hrdle. Možno keby ste naznačili svoju radosť z toho, že to zlaté ale umrnčané decko už vyrástlo, rehabilitovali by sa nám mnohé vnútorné pochybnosti. A zmizla by aj hrča v hrdle. Potrebujeme vedieť, že hovoríme o tom istom.

PS: V duchu ochranárskeho hesla Zabi bobra zachrániš strom, kričím ďalšie - Zabi básnika, zachrániš lásku, alebo pre pacifistov - Zabi romantiku, zachrániš lásku.

Subsite: 

Žánre: 

Komentáre

Potlesk pro Kefa!

Velmi inteligentní a navíc čtivé! Pochybuju, že sklidíš pochvalu blábolivých kryptofeministek:-)
Vysvětlí ti, že jsi jenom ubohý tvor, nehodný cti zavázat jim střevíček.
Nevadí, ať se prokňourají, proštěkají či prošišlají třeba do bezvědomí - my víme své...
Jo - a díky!

Re: Priznajme každú lásku

Velmi zajímavé čtení, velmi zajímavé přirovnání Lásky k dítěti... atd. * Prostě "MADE IN KEFO" a opět Super :O) Blahoželám

Re: Priznajme každú lásku

Zevraj "...prokňourají, proštěkají či prošišlají..." ;o) Psy stekaju a karavana ide dalej, aby si vedel, aTeo. :-)

Vies, co je zaujimave, kefo? V uvode nadavas na basnikov pluhavcov, ktori ludi zavadzaju do sveta fantasmagorii, ale nevidim rozdiel medzi nimi a tebou. :-) Podal si iba inu verziu. Peknu. :-)

A mas pravdu, zvycajne tie deti vztah drzia najdlhsie pohromade. ;o)

Prvá lastovička

Áno, priznávam, som básnik pľuhavec. Svoj podiel na zromantizovaní lásky mám celou svojou juvenilno-promiskuitnou tvorbou. Keby som týmto skončil, moja kožušina by si zaslúžila odvisnúť za opaskom lovca bobrov. Ale ja chcem pokračovať a s rovnakým oduševnením obásňovať ďalšie formy lásky. Ak sa mi podarí čo len trochu ich rehabilitovať, nepoužíval som svoje pero zbytočne. Táto esejka pre moje Feministické ty bola možno prvou lastovičkou.

Abyste věděli:

Vopíchán od včelky Máji
připadám si jako v Ráji

Re: Abyste věděli:

aTeo, keby som ta nemala rada, tak sa urazim. ;o)

Urazila? Vylúčené!

Éééééééj, keby si vedela, čím do klávesnice klopem.... :O)

Láska filozoficky

Z Humorousovho chliewa som sa odťukol na českú encyklopédiu Vševěd [www.vseved.cz] a len tak skusmo som zadal slovo láska. A vypadol mi dlhý elaborát, z ktorého vyberám aspoň kúsok.

Různé podoby lásky znali již starověcí ňekové, kteří rozlišovali pojmy erós, filiá, storgé a agapé. Erós je živelná a sebe sama zapomínající vášnivá zamilovanost, ať v ní převládá tělesnost nebo duchovnost, jež nezná ani soucit, ani shovívavosti; filiá je láskou přátelskou, podmíněnou sociálně i vlastní volbou; storgé je láskou ve smyslu oddanosti a něhy zejm. v rodině; agapé je obětavá a útrpná l. k bližnímu. Mytol.-filoz. myšlení ňeků chápalo l. jako kosmickou sílu, podobnou gravitaci (Erós).

No nebolo by to krajšie, keby sme na otázku Máš ma rád mohli žene namiesto alibistického Hej povedať napríklad:
Sú chvíle, keď ťa mám erós, ale viac ťa mám filiá či storgé a cítim, že agapé je zo dňa na deň silnejšie.

No to jej musia oči zvlhnúť rozcítením.

Re: Láska filozoficky

Krásne opisuješ lásku, porovnávaš ju s dieťaťom, ktoré raz vyrastie a dospeje. Je to veľmi výstižné. Zdá sa mi, že patríš k ľuďom, ktorí sa celý život nevzdávajú a hľadajú tú skutočnú lásku. A máš v srdci poriadnu dávku romantizmu. To je Peter Šrank.
Potom sa v Tebe prebudí Kefo a jeho cynizmus a všetko je inak. S dieťaťom totiž je to tak, že v očiach matky to ostane navždy to malé, bezbranné stvorenie, ktoré nosila pod srdcom a ktoré kŕmila z vlastného tela a ktoré chytila za rúčku a viedla ho pomaličky do života, a ťažko si uvedomuje, že už vyrástlo a dospelo a ide vlastnou cestou. Potrebujeme ho mať stále „na linke“, kontrolovať, či je v poriadku, aby sa nám lepšie dýchalo. Aj láska dospeje po niekoľkých „skúšobných“ rokoch a je ukrytá medzi nami, nekričí, nedupe, je kľudné a možno už aj večné, ale my, ženy ju potrebujeme mať pod kontrolou. Ja viem ... láska tým nebude ani väčšie, ani večnejšia, ale keď občas počujeme čarovné slovká „ľúbim Ťa“ tak sa nám uľaví, ako keď dieťa zatelefonuje, že je v poriadku. To je pocit šťastia. Lebo byť milovaná a byť šťastná nie je to isté.

Re: Katka filozoficky

Katka, vidím, že ty si čítala veľmi pozorne, ba až tak pozorne, ako dokáže čítať len človek, ktorý vie.

Re: Katka filozoficky

Naozaj si to napisal velmi pekne. Vlastne vsetko je velmi citatelne.
Vzdy som ti "zavidela", ako krasne dokazes polozit svoje uvahy na papier a dat im tu spravnu formu.
Len tak dalej. S