Poctivec z donútenia

Som poctivec z donútenia. Životné skúsenosti ma naučili, že akonáhle podvádzam, vždy ma prichytia. Neviem si vysvetliť, čím to je, ale beriem to ako fakt.

Keď som bol na vojne, všetci spolušpagáti tajne zdrhali na víkend domov a nikto im na to neprišiel. Ja som sa na to odvážil až po dlhom čase, v nádeji, že prelomím karmu. Za dedinou som sa prezliekol do civilu a docestoval autobusom domov. Večer mi volali spolušpagáti domov, že som hľadaný, lebo ma niekto videl. Našťastie som sa ešte stihol nechať doviezť naspäť len s dvojhodinovým oneskorením a veliteľovi začudovane tvrdiť Jáááá? Niéééééé! Mal som smolu. V tom istom autobuse ako ja cestoval aj náš kontráš (zástupca pre kontrašpionáž) a ten ma bonzol. Proti nemu sa ťažko zapieralo, kto zažil, uverí.

Takýchto potvrdení daného javu mám dostatok na to, aby som mohol konštatovať, že som vyvolený. A odsúdený k poctivosti. Teraz radšej zdvorilo odmietam pozvania kolektívu, keď sa ide na kukuricu, na orechy alebo na vianočný stromček. Načo ich vystavovať nebezpečenstvu. Prichádzam tak o mnoho zábav malého slovenského človiečika.

Iní sa s podvádzaním ešte chvália a sú na seba hrdí. Ó, aký šikovný! Nahádzať si do košíka jedenásť rožkov a pokladníčke priznať desať, prelepiť cenovku v obchode, nechať si odvážiť menší melón a nalepiť nálepku na väčší, urobiť si čiernu odbočku na odber elektriky... To všetko sú veci, ktoré si musím odpustiť. A s nimi prichádzam aj o obdiv v očiach svojich detí a blízkeho príbuzenstva.

Nuž čo. Najlepším riešením je urobiť z núdze cnosť. Od Otca Terezáka mám ešte ďaleko, ale za pokus to stojí, nie?

Subsite: 

Žánre: