Pochovaný v spomienkach

V poslednom čase som sa niekoľkokrát dostal do ohniska vášnivej diskusie o vhodnom spôsobe posledného odpočinku. Odpočinok ako taký je moja obľúbená činnosť, preto sa v tejto problematike cítim byť odborníkom. A posledný sa od ostatných odpočinkov líši len tým, že je najdlhší.

Sú vlastne len dve možnosti. Klasika a spopolnenie. Naviac voľnomyšlienkári tej druhej skupiny chcú byť rozsypaní, workoholici chcú skončiť v presýpacích hodinách, extravaganti chcú byť vystrelení do vesmíru a vytrvalci sa chcú stať diamantom v prsteni. Do spoločensky obľúbenej ankety klasika vs. popol zvyknem vniesť neistotu vyjadrením, že ja chcem byť skompostovaný. Alebo že sa chcem nechať strhnúť zverou. Na takéto možnosti nie je v hlavách ľudí formulárová kolónka.

Ak by som sa mal prispôsobiť okoliu, patrilo by sa kúpiť si už teraz hrobové miesto. Najlepšie hneď dvojité, niečo ako manželskú posteľ posledného odpočinku. Len ešte neviem, akú polohu zvoliť, či na sebe alebo vedľa seba. Škoda, že sa to nedá striedať. Potom by som si mal vybrať náhrobok. Nech je vidno, že na to mám. Mramor, vysoký lesk, zlaté písmená. Možno aj večný plameň by sa hodil. Nech okoloidúci čumia a závidia. A hlavne - točiť aj po smrti kolieskami ekonomiky. Pohrebná služba, farár, kvetinárstvo, kamenárstvo, správa cintorína, notár. A potom každý rok na jeseň pravidelná daň zo smrti. Vence, kvety, sviečky, poplatok za ubytovanie.

Toto spoločenské očakávanie mi lezie hore krkom. Ak už to ja musím robiť kvôli iným, nech to iní nebudú raz musieť robiť kvôli mne. Rozmýšľal som, ako vyskočiť z tohto vlaku a nejaké možnosti tam predsa len vidím.

Čo tak nemať hrob. Zasadím si strom. Aby dlho vydržal, musí to byť symbol, u nás najlepšie lipa. Zasadím si teda lipu a najlepšie hneď tri v hájiku. Aby ich rýchlo nezoťali, postavím pod ne maličkú pietu. Vtedy je šanca, že stromy nepadnú pri prvej možnosti premeniť ich na peniaze. Lepšia bude multipieta, ktorá bude obsahovať prvky všetkých významných náboženstiev, takže žiadna budúca armáda valcujúca krajinu nebude mať chuť zničiť ju. Bude tam kríž, polmesiac, šesťcípa hviezda, Budha, Višna, päťcípa hviezda, Coca-Cola a McDonald. Svoje atómy odovzdám koreňom líp a budem sa tešiť, ako sa stávam drevom, kvetmi i listami, humusom opadavej jesene, lipovým čajom, medom, človekom. Párkrát to cez napadané lístie otočím na tom istom mieste. Kým sa štatisticky nerozpŕchnem do celého sveta. A že posledný odpočinok. Prd. Makačka ako sviňa.

A čo tak mať hrob na internete. Alebo na niečom inom virtuálnom, čo nám budúcnosť pripraví. Na serveri www.nekroweb.org budem mať poslednú verziu kefowebu. Webhosting bude dúfam free. V miliónoch virtuálnych hrobov ma nájdete podľa mena. Možno sa dostanem až do Nekrogoogla. Stránka bude jednoduchá - voliteľný 3D obrázok virtuálneho miesta môjho posledného odpočinku. Užívateľ si bude môcť podľa svojich predstáv zvoliť, či to má byť mauzóleum, hrobka, honosný mramorový hrob, jednoduchý trávnik s krížom, zanedbaný hrdzavý kríž, urna, rozsypová lúčka, kompost, tri lipy alebo banka orgánov. Tlačítkom "Kytica" bude možné prihodiť na 3D hrob 3D kyticu, tlačítkom "Sviečka" zapáliť sviečku a tlačítkom "Sprej" nastriekať na náhrobok hanlivé výrazy (treba byť spravodlivý a dať šancu aj nesympatizantom). A aby sa nepovedalo, bude tam aj tlačítko "Antisprej", aby sympatizant mohol nasprejované umyť. Hlavnou súčasťou by ale mala byť návštevná kniha, kde mi bude možné zanechať odkazy. Možno na niektoré aj zareagujem.

Najspravodlivejšie je byť pochovaný v spomienkach. Nemusia byť honosné ako mramorový pomník, aby iní videli. Sú len také lesklé, také veľké a také zlaté, ako treba. Zodpovedajúco k myšlienkovému odkazu. V nich sa naplní trojjedinosť kolobehu života. Ponúknuť sa prírode - prach si a v prach sa obrátiš. Presťahovať sa do detí - človek si a v človeka sa obrátiš. Odovzdať odkaz - myšlienka si a v myšlienku sa obrátiš. Všetko ostatné je len palivom času.

Subsite: 

Žánre: 

Komentáre

Ako som si naplánovala svoj pohreb...

No, mŕtvi už nemajú možnosť kecať do toho, takže určite sa nikomu nepáči vlastný pohreb, keď sa na to díva z tej inej dimenzie, ktorú my, živí nevnímame. Mne sa páčil (čiastočne) jeden jediný pohreb, čo som doteraz zažila, keď pochovali nášho PRIATEĽA, na ktorého nikdy nezabudneme. Nehrali tam tie klasické smútočné piesne, ale Michala Tučného, čo sa dokonale hodilo k jeho filozofii o živote a o slobode. A my, jeho blízki sme sa cez slzy smiali a zrazu sme všetci vedeli, že je tu, medzi nami.

Ja by som chcela na mojom pohrebe nejaký divoký rock. Aby všetci mohli v rytme hudby skákať od radosti, keď ma ukladajú do hrobu, že sa ma konečne zbavia :-))) Lebo som si naplánovala žiť do
80-ky a vtedy už budem nepríjemná ježibaba. Žiadny farár, ani nijaký pietny úradník, rozlúčkovú reč prijímam od niekoho, kto ma poznal celý život a kto má dosť zmyslu pre humor, aby rozosmial prítomných. A potom nech ma uložia na nejaké kludné, nenápadné miesto (bolo by najideálnejšie do našej nádhernej záhrady, ale to sa nesmie:-(( ) Zakryť ma ťažkým mramorom a iným chladným kameňom je prísne zakázané!!!!!!!!!!!! Pritom mi je jasné, že moji potomkovia sa na môj zákaz vykašlú, veď prečo by si komplikovali život, keď sa to dá aj pohodlnejšie. Nech mi na hrob vysadia radšej ružu. Môže byť aj divoká, tá nie je taká upíšťaná, netreba sa o ňu starať. A nechcem žiadnu umelinu, lebo prisahám, že vstanem z hrobu a všetky umelé vrátim "darcom" ;-))
A v novembri, na dušičky, prosím pekne zapáliť nejakú sviečku, lebo zbožňujem oheň. Veď aj ja zapalujem sviečky na každom opustenom hrobe, o ktorý evidentne nikto nemá záujem. Síce, ak sa dostanem do pekla budem mať toho ohňa až-až... to je pravda. Ale čo ak ma nejakým omylom pošlú do neba? Tam musí byť všetko tak nudne kľudné... nech ma rozpália aspoň tie sviečky.

A čo ďalej moja duša? Bude sa snažiť čo najskôr znovuzrodiť, hneď, ako to bude možné. Veď život je celkom dobrá sranda. Občas...

Maličkosť

Katka, máš to tak krásne naplánované ako ja. Ak vydržím do tvojej osemdesiatky a dáš mi vedieť, prídem ti brngnúť na gitare. Nech je veselo. Len si myslím, že sú zbytočné naše plány, tradícia je
mocná.

Keď už sa nemôžem nechať strhnúť zverou, aspoň som sa nechal strhnúť témou. Maličkosť, ale poteší.

Vieš, čo si myslím o tých trad

Vieš, čo si myslím o tých tradíciách? Strácajú sa. Všetko je voľnejšie, ľudia sa už ani nepozastavujú nad senzáciami. Žije sa rýchlo a slepo. Za štyridsať rokov tie tradície budú mŕtve. Takže sa dohodnime, ak ja zomriem prvá, čakám Ťa s tou gitarou, ked ty odídeš skôr, prídem si zatancovať na tvoj pohreb. Chichi, teraz sa vidím, ako budem džemovať, keď budem mať 80 :-))))))))))))
Hm, teraz ma napadlo, aké je to morbídne. Keby som zajtra zahynula v nejakej nešťastnej nehode, tak sa ani nedozvieš, že som mŕtva. Len si všimneš, že už nechodím na kefoweb. No nič, napíšem testament, aby tí moji vedeli, kde nájdu toho gitaristu, ktorého majú pozvať na posledný mejdan.

Ja by som to v osemdesiatke s

Ja by som to v osemdesiatke s gitarou už neskúšal. Nestačila by ti moja prítomnosť? Možno by som zvládol priniesť aj džem a zadžemovať tam. Maslový chlieb.

Akosi...

Akosi sa mi urobilo clivo. Pohreb a veselie...nebo, peklo, nirvana... Popol a ci hlina. Ruze na hroboch, alebo nezabudky...alebo trava. Za par dni odisli z mojej blizkosti (aj ked som v cudzine) 3ja ludia a jeden maly stopel sa prihlasil na svet. Tieto udalosti ma obchadzaju a zaroven prechadzaju cezo mna. Urcite som chcel toho napisat viac a nieco "mudre a duchaplne". Nenapada ma vsak nic. Vlastne ano: pekny clanok sa ti Kefo podaril...

Paranoik, matematika nepustí.

Paranoik, matematika nepustí. Rovnováha musí byť zachovaná. Koľko odíde, toľko príde. Tak si to ešte raz zrátaj, lebo stopli prihlásení na svet museli byť tiež traja. Možno ti len niekto nepodáva presné informácie, alebo niečo pred tebou zatajuje.

Rovnováha.

Mal som chuť na to reagovať slovami, ktoré by začínali"...keď som bol mŕtvy....", ale sme v realite. Nemôžem povedať, že by som doteraz nežil takpovediac na poloplno, ale po narodení Tebou spomínaného štopla, to nabralo iný rozmer a kurz a hlavne že si môžem povedať: "Má to zmysel."