Otcov prst

Keď sa blížil deň uzávierky súťaže Poviedka 2008, začalo sa mi pripomínať horko v ústach z minulého ročníka. Ráno v deň uzávierky som sa zobudil s tým, že napíšem antipoviedku k tej minuloročnej. Venovať čo najmenej času, čo najkratšia, vo verzii 1, žiadne konzultácie a téma taká, aby sa "pogrcala" porota. Tak vznikol Otcov prst. Ráno rozhodnutie, v práci v prestávkach písanie, o pol štvrtej na poštu. Efektivita ako sviňa.

-------
Mame sa nechcelo pratať zo stola. Vrátila sa z cintorína a vtedy je jej vždy ťažko. Odkedy zomrel otec, stále chodí v čiernom a všade plače. A dnes bolo výročie. So mnou sa nerozpráva, lebo som nebol.

„Patrilo by sa ti otca ísť pozrieť aspoň na výročie. Určite sa v hrobe obracia, keď vidí, čo sme to vychovali.“

S otcom sme vždy mali pred mamou tajomstvá. Také chlapské – ako pred babami. Vedel napríklad urobiť, aby mu prdel prst. Podal mi prostredník a povedal: „Paľko, nože potiahni!“ A ja som potiahol, až to v ňom prdlo. A po chvíli aj zasmrdelo. Potom sme obidvaja fujkali a smiali sa. Skúšal som aj svoje prsty, no tie smrdieť nechceli. Obdivoval som ho za to. A chcel som byť ako on. Ale bolo to len naše tajomstvo.

Tak ako jeho prst nevoňalo nič. A hlavne v ten posledný večer, tú vôňu som zatiaľ cítil iba raz.

Otec mal rád Veľkú noc. Hovorieval, že je to pohyblivý sviatok. Nie bežný sviatok, ktorý je podľa dátumu. Taký zvykne pripadnúť aj na sobotu alebo nedeľu a vtedy je zbytočný, lebo neodpadne robota. Veľká noc je iná. Vždy je to pondelok, vždy je to voľno a nemusí sa ísť do práce. Preto hovoril, že správny sviatok je len pohyblivý sviatok. „Keď to nekáže kalendár, ale keď sa sám cítiš sviatočne.“

Ja nechodím na cintorín, keď je to zaznačené v kalendári. Mama si vtedy zapíše len slovo „Otec“. Žiadne narodeniny, meniny, či zomrel. Len otec. Dlho sa na to pripravuje, nakupuje kvety, sviečky, v pivnici urobí veniec. Ale ja viem, že to nie je správny sviatok, otec by to tak nechcel. Lebo to môže byť aj sobota aj nedeľa.

Mama dnes pri večeri plakala. Bolo otcove obľúbené jedlo a chutilo hrozne. Ale musel som ho zjesť. Natlačila ho do mňa. Jednu lyžicu ona, jednu ja. Do poslednej. Radšej som nemal pripomienky, lebo som vedel, že aj keď pre mňa dnes nie je sviatok, pre ňu áno. Potom ma pohladila po vlasoch, lebo mám vraj otcove vlasy. Mám vraj aj otcov úsmev. Aj otcove oči. Ale nikdy mi nepovedala, že som celý otec. Asi preto, lebo nemám otcov prst.

Zavrel som sa do izby. Cítil som, že dnes to budú zasa tie mocné tiché prdy a oplatí sa skúsiť to s prstom. Kamarát mi vravel, že keď nechce, aby ho mama načapala, zalezie pod paplón a robí to tam. Volá sa to samoukájanie. Pýtal som sa, ktorý Samo, no on ho nechcel prezradiť. Tak som sa aj ja prikryl dekou a robil som to tam. Nechal som si iba malú škáročku pri brade. Aj zvuk som stíšil, znelo to len ako keď si mama odfukuje vlasy z čela a ony jej stále padajú naspäť. Len také pf. A znova a znova. Vtedy som zacítil otca. Presne ako on v ten posledný večer. Potiahol som si prst, ale nič som nepočul. S prstom to ešte neviem.

Mama pootvorila dvere a vošla. Oči mala červené. Určite niečo zacítila, nestihol som vyvetrať. Zahanbil som sa, lebo teraz už vie, že sa samoukájam. Chytila ma za ruky a bolo vidno, že rozmýšľa. Potom ma potiahla za prostredník, až ma to zabolelo. Prekvapilo ma to a prdol som. Tak som jej ten prst pristrčil k nosu. Zhlboka sa nadýchla. Usmiala sa, pohladila ma po vlasoch a povedala: „Celý otec“. Konečne, toto bude ten pohyblivý sviatok.

Chytil som aj ja mamu za prostredník a potiahol. Prdlo to a o chvíľku sa mi do nosa dostala taká istá vôňa. Potešil som sa, že aj ona má otcov prst. Ten istý, ako v deň, keď otec zomrel. Vraveli, že sa sám pobral na onen svet. Že to bola samovražda. Vraj nejaký jed. To som započul, keď sa rozprávali dospelí a nevedeli, že ich sledujem. Potom som sa mamy spýtal, či samovražda a samoukájanie je to isté. Podľa mňa tam bude niečo spoločné. Nevysvetlila mi to, len sa rozplakala.

Plakala aj teraz. Silno si ma k sebe pritisla a cítil som, ako mi na vlasy padajú jej slzy . Určite ju niečo bolí. Aj mňa začalo bolieť brucho a chcelo sa mi spať, ale nechcel som kaziť túto peknú chvíľku. Konečne sme zasa raz k otcovi tak blízko.

Subsite: 

Žánre: 

Komentáre

To nevadí...

Je to milá poviedka, mne sa páči, aj mojej rodine, určite aj iným tvojim fanúšikom... kašli na hodnotenie poroty, jooo? :-))

Katka, ani nevieš, ako si ma

Katka, ani nevieš, ako si ma potešila. Už som si myslel, že takáto rodinno-intímna situácia nemôže nikoho osloviť. A vidíš ho. Nielen ja som bol načapný pri samoukájaní.