O divadle

Erektívna fikcia (alebo naopak)

Keď sa povie divadlo, vyvolá to mystickú atmosféru. Chcú ho robiť všetci, bez rozdielu farby pleti alebo momentálne lícnej strany kabáta. Herci s veľkým aj malým, talentom samozrejme. A herečky s veľkou aj malou, presvedčivosťou samozrejme. Ale nestačí len postaviť sa na scénu. Tomuto zlatému klincu predchádza strastiplná odysea s mnohými slepými odbočkami, obchádzkami, zákazmi vjazdu, obmedzeniami rýchlosti a čerpacími stanicami.

Najskôr základná otázka. Aké? Veď môže byť kamenné, aréna, veľké alebo malé. Veľké divadlo je divadlisko. Už sa u nás nehráva, lebo sme si pustili Strahov ako jedinú reálnu scénu. Malé divadlo je divadielko. Niektorí s ním vedia robiť také divy až sa z toho jeden diví, preto mu smelo môžeme vravieť divi-dielko. Ak sa nepodarí zohnať dostatočný počet mužských predstaviteľov, môže z toho byť aj devy-dielko. No a keď to nedopadne podľa očakávaní, dovi-dielko alebo v horšom prípade aj dávi-dielko.

Dôležitý je aj názov. Je možné vybrať si z niekoľkých názvoslovných modelov. Keďže slovenské a naviac národné môže byť iba jedno, treba sa uspokojiť s menšími regiónmi, napr. Oravské podnárodné divadlo. Ďalšia obľúbená konfigurácia je Divadlo pri ...Napríklad Divadlo pri kontrolnej komisii ekonomického oddelenia regionálneho kultúrneho strediska v Hornom Dolnom. Známe sú aj názvy typu “na”: Divadlo na zábradlí, na korze, na pláne...Dajú sa použiť aj avantgardné názvy, ktoré niečo evokujú. Stoka, Sklep, Tvrdá stolica... Sem-tam si treba uctiť aj nejakého toho dramatického velikána ako sú Hviezdoslav alebo Tajovský, hlavne ak má tri mená. To by krásne ľúbozvučalo: Divadlo Petra Országha Šranka. Ale ešte je tu možnosť typu Iksdivadlo. Čo poviete na Žiardivadlo?

Dôležitý je výber predlohy. Je možné siahnuť do knižníc alebo niečo autorsky vyplodiť. Istejšia je cesta čitateľského preukazu, lebo tento spôsob evokuje v hercoch i režiséroch dôveru a úctu k autorovi. Taký scenár sa iba škrtá, čo je dosť jednoduché riešenie. Horšie je, ak sa do toho vloží žijúci a poruke autor. Zrazu sa z každého herca vykľuje mimoriadne plodný inšpirátor a prerábač, autor dodáva nové a nové verzie a želá si byť nežijúcim a neporuke a čo najskôr do knižníc uloženým. Nie všetko z toho sa mu zvykne splniť.

Výber hercov. Netreba sa nechať zlákať plytkou podobnosťou herca s postavou. Nie je príliš objavné, ak sa na rolu Slepé črevo vyberie herec len preto, lebo má desať dioptrií. Alebo na postavu Vietor len preto, lebo má rád fazuľovú polievku. Podobné metodické a nevhodné príklady si isto vymyslíte aj sami.

Keď sa všetko toto úspešne prekoná, zostáva už iba to najjednoduchšie. Chodiť na skúšky a hrať. Nechať sa režisérom modelovať ako plastelína (pozor dievčatá, nie doslovne), siahnuť do svojich najskrytejších kútov a byť na chvíľku niekým iným. A príde ten sladký okamih - premiéra. Nič nás už nemôže zastaviť. Boha aj so žiarovkou!

Subsite: 

Žánre: