Mená v románe

V románe sú mená dôležité. Môžu podprahovo o postave čosi naznačovať (Dida->veľké prsia), podporovať formálnosť (prezývky sú menej formálne), ale hlavne - musia napomáhať identifikácii postáv čitateľom. Preto je dobré urobiť si ich inventúru, v ktorej sa treba pozrieť na unikátnosť v prvých písmenách, v samohláskach a pod. Ideálny stav sa dosiahnuť väčšinou nedá (mien je príliš veľa), skôr ide o to, aby sa vychytali jednoznačné chyby.

Tu je na ukážku rozbor Múzofila. Zoradenie postáv podľa priority (hlavné až epizódne postavy), podľa samohlások (majú vplyv na zapamätateľnosť) a podľa prvej spoluhlásky a samohlások (rozširujú predchádzajúce). Každú podobnosť treba zvážiť, či naozaj prekáža. Ak áno, premenovať, ak nie, môže zostať. Napríklad je tu dvakrát Jano. No sú v rôznych scénach a druhý vždy len s priezviskom, preto móóže byť. Podstatné je, že to v takomto prehľade vybehne ako možný problém. Obrázky sú klikateľné.

Druhý problém s menami býva, že sa v texte vyskytujú nerovnomerne. V niektorej kapitole husto, potom dlho nič, potom sa objavia. Kým autorovi to problém nerobí (má všetky postavy v hlave), čitateľovi áno. Najmä ak si dá pauzu v čítaní (stačí pár dní) a z prečítaného v hlave zmiznú všetky detaily. Vedia ho odhaliť betačitatelia, ale pomôže aj graf počtu výskytov podľa strán. Tu je graf pre meno Fixo (vo fáze prvého betačítania, kedy tento problém vyskočil). Naozaj vidno, že v strede knihy sa ako postava vyskytne len občas, epizódne.

Aj keď v pravidlách tvorivého písania sa vraví, že by text nemal obsahovať nadbytočné a opakujúce sa informácie, v tomto prípade treba urobiť výnimku a nenápadne takúto "minulú" postavu pripomenúť. Napríklad namiesto "stretol som Fixa" napísať "Stretol som Fixa, s ktorým som sa od nášho posledného merania vtákov na stretávke skoro nevidel". Druhou možnosťou je to meno nenápadne pripomenúť častejšie. Tento spôsob som nakoniec použil aj ja, čím zmizli tie prázdne miesta v grafe.

Subsite: