Od prsta na mape k cestopisu

Veľmi stručný úvod k cespopisu.

Výber cesty

Ak zostaneš na jednom mieste, môžeš napísať iba miestopis. Cestopis je od slova cesta.

Zážitky sa opisujú ľahšie ako krása. Aby si dostal do textu krásu, na to treba mať v sebe kusisko Hviezdoslava, čo je dnes v dobe technokratických masáží mozgu schopnosť bežná asi ako dinosaury. Ale ťahanie zážitkov z rukáva, vtipy, rybárske zveličovanie či originálne a zaručene správne názory má vo svojom arzenáli každý bežný krčmový mariášnik. A to sú tie pravé nástroje, s ktorými je možné smelo sa pustiť do písania.

Vyber si preto cestu, pri ktorej si prídu na svoje nielen oči. Choď tvrdo po zážitkoch. Aj keď si pri tom možno narobíš problémy, doudieraš svoje morálne ego či utrpíš materiálne straty. Hľadaj iných ľudí, iné zvyky, iné pravidlá. Nesnaž sa cítiť ako doma, bezproblémovo a v pohodičke.

Príprava pred cestou

Pozerať sa a vidieť je rozdiel. Čím viac vieš, tým viac vidíš a tým viac dokážeš obdivovať. Zlepši preto svoj zrak získavaním informácií o prírodných zvláštnostiach, o živote slávnych ľudí, o histórii, náboženstve. Čítaním o všetkom, o čo je šanca cestou sa potknúť. Nezabudni hľadať v sprievodcoch, knihách, časopisoch a televíznych dokumentoch. Ale hlavne na internete a Wikipedii.

Zhodnoť si svoje jazykové znalosti. Vo všeobecnosti je najlepšia angličtina, ale ak v sebe nájdeš dosť odvahy naučiť sa zopár slov aj z miestneho jazyka, neváhaj. Stačia aspoň číslovky, dni v týždni, zopár obchodných či dopravných fráz a nápisy, s ktorými sa bežne človek na ceste stretáva. Neveril by si, ako tá troška námahy zlepší tvoje komunikačné pokusy s domorodcami.

Cesta

Nastav si vo všetkých svojich fotoaparátoch správny čas. Ak ideš ešte s niekým (aj keby to bol celý autobus), upozorni ich, nech si aj oni nastavia správny čas. Veľmi to neskôr pomôže pri zoraďovaní fotiek z viacerých zdrojov.

Zapisovať si nemusíš všetko, ale aspoň faktografické údaje by si mal. Najmä tie, ktoré nemáš šancu získať inde. Z rozhovorov s miestnymi ľuďmi, z miestnych novín, rozhlasu a televízie, panelov múzeí, výkladov sprievodcov. Veľa dokáže nahradiť fotoaparát. Denníkové fakty vytiahneš z exifov fotografií. Foť si aj rôzne informačné tabule, smerovníky, propagačné materiály.

Dodržuj základné pravidlá fotografovania. Keď už nič iné, tak aspoň nefoť stále so všetkým seba, poisťuj si dôležité zábery a starostlivo si rozplánuj fotomaterál alebo stráž zaplnenie pamäťovej karty. Nepodceňuj pohľadnice, sú príjemným doplnkom a často aj jediným východiskom. Pre zaradenie do albumu vyberaj ich klasický formát 10,5x15 a viac sa ti budú hodiť celoobrázkové, nie koláž. Ak príbuzenstvu domov nebudeš posielať duply, môžeš si ich neskôr slušne vypýtať a použiť. Aj tak väčšinou po čase skončia v koši.

Rozprávanie

Vrátil si sa a máš dojem, že treba začať hneď písať, lebo človek zabúda. Opak je pravdou. Najprv treba nechať všetko pekne dozrieť. Začni rozprávať pri fotkách, mapách, prospektoch ... Zapamätaj si, na čo poslucháči najlepšie reagujú. Ktoré slová ich najviac rozosmievajú či udivujú, ktoré fotky najviac obdivujú, ktoré otázky ti najčastejšie dávajú. Čoskoro zistíš, že si si vytvoril stabilnú reč. To dobré z nej ďalej opakuj, no neboj sa vyberať aj nové slová či zaloviť hlbšie v pamäti. Prestaň sa trápne cítiť, že stále hovoríš to isté. Je to normálne, veď to hovoríš vždy iným ľuďom. Takto si bohovsky žijú herci aj speváci a ešte ich aj obdivujeme.

Písanie

Niekto vie zaujímavo písať, niekto zaujímavo rozprávať, niekto zaujímavo odpovedať. Ak si ten prvý, sadaj a píš. Ak si ten druhý, nahrávaj sa a opisuj. Ak si ten tretí, zavolaj si na pomoc niekoho zvedavého do páru. A ak nie si ani jedno z toho, nejako to už len zmasti a odbav sa na obrázkovej prílohe alebo technickej realizácii. Možno predsa len zistíš, že tvoje hraničné kamene sú ďalej ako si si myslel. Len to prosím ťa dotiahni do konca. Lebo uspokojivý samizdat má väčší význam ako super text v šuflíku.

Ľudí väčšinou nudí čítať cestovateľský denník v surovej forme. Snaž sa vybrať to najzaujímavejšie v krátkych kapitolách. Poskladať mozaiku z drobných kamienkov. Nemusíš písať po poradí. Najskôr opíš najlepšie skvosty, ostatné sa bude postupne nabalovať.

Vyber najlepšie fotky a postupuj aj podľa nich. Hodne to pomôže. Snaž sa k nim vymyslieť vtipné krátke texty, ktoré k nim priložíš. Ak to neskôr spisovateľsky vzdáš, stanú sa tým jediným, čo sa bude snažiť povýšiť obyčajný fotoalbum na cestopis.

Konečný tvar

Svoje predstavy musíš prispôsobiť technickým a finančným možnostiam. Treba mať stále na mysli formát, spôsob tlače textu, farebných stránok a spôsob väzby, lebo spolu súvisia. Súčasné kalkulácie vychádzajú nasledovne. Čierno-biele obojstranné A4 pár centov, farebné jednostranné A4 pol eura, väzba 0 až 10 eur. Preto treba počítať s tým, že cena jedného exemplára sa bude rátať v desiatkach eur. Na prvý pohľad táto suma vyráža dych, ale je blízka cene zodpovedajúceho množstva fotografií z minilabu. A tú každý zaplatí bez mihnutia oka.

Čiernobiele textové stránky. Minimálnou požiadavkou by malo byť to, aby text vyzeral podobne ako v novinách alebo v časopise. Zabudni preto na písacie stroje a ihličkové tlačiarne. Naozaj nie je neprekonateľným problémom zvládnuť to v nejakom vizuálne slušnom editore (Word, LibreOffice...) alebo nebodaj DTP (Scribus, InDesign...). Najdostupnejšou tlačiarňou je dnes atramentová (trysková, InkJet), ktorá má jednu nevýhodu. Tlač nie je dostatočne vodostála. Aby mohli tvoji čitatelia bez obáv roniť slzy alebo prskať od smiechu, použi laserovú či inú vhodnejšiu tlačiareň.

Farebné stránky. Mali by obsahovať úvodnú stránku s názvom a autorom, mapu alebo mapy s vyznačenou trasou (tá ale môže byť aj čierno-biela) a primerané množstvo obrazového materiálu. Ich technická realizácia závisí od možností.

  • Fotky nalepené na papier a ručne popísané (cena je cenou fotografií). To je priam audiofília.
  • Fotky nalepené na papier s predtlačenými čb textami
  • Fotky nalepené na papier slúžia ako master, prefotiť na farebnej kopírke. Potom ich môžeš odlepiť a znovu použiť.
  • vyskenované fotky spracovať cez počítač do kompletných tlačových stránok, vytlačiť na farebnej laserovej tlačiarni.
  • Väzba. Najdostupnejšie je viazanie spinkami (asi do 64 strán). Vtedy treba dávať pozor na poradie stránok pri tlači. Pri hrebeňovej väzbe (stroj na ňu má už dnes skoro každá firma) nesmie byť hrebeň príliš úzky. Časom by nastali problémy pri otváraní. Lepená väzba začína normálne vyzerať až na trochu hrubších knihách. Je dobré ju pred vlepením do obálky pre istotu poistiť bočným prespinkovaním. Iné druhy väzby rieš v spolupráci s kníhviazačstvom alebo tlačiarňou.
  • Ostatné pomocné činnosti. Zváž si, či by nepozdvihlo úroveň tvojho diela orezanie, laminovanie obalu (25 Sk A4) či streknutie ochranným lakom.
  • Zaujímavou alternatívou je fotokniha, najmä v tvrdej väzbe. Treba už počítať s nákladmi pár desiatok eur.

Posledné kroky

A cestopis je hotový. Treba si pomasírovať sebavedomie a ukázať sa s ním svetu. Publikovať na internete, poslať (aspoň texty alebo ukážky z neho) do novín a časopisov, do literárnych súťaží, potenciálnym sponzorom ...Možno, že motyka vystrelí.

Subsite: 

Žánre: