Povinný benefit

Prehrabával som sa ponukou DSL internetu nášho najväčšieho poskytovateľa a narazil som tam na zaujímavú položku. Musím si k tomu, čo potrebujem (pripojenie k internetu) povinne objednať aj to čo nepotrebujem (bezpečnostný balíček), ktorý mám na prvých pár mesiacov zdarma, potom sa zaň však platí. Ale netreba zúfať – kedykoľvek v čase používania si ho môžem odhlásiť (ale nesmiem zabudnúť). A k tomu samozrejme metóda malých písmenok. Najviac sa mi však páčil názov, ktorý vymysleli – povinný benefit.

Mne sa principiálne z takýchto ofajčov zvykne zdvíhať žalúdok, tak som sa nečudoval, že sa mi zdvihol aj teraz. Ale pre istotu, aby som nebol nespravodlivý, upozornil som na to aj ďalších pár známych. Zareagovali podobne. Odmietavé stanoviská líšiace sa len rôznym stupňom použitia či nadužitia vulgarizmov v závislosti od morálneho profilu zúčastneného. Potom je na mieste otázka, aký má takýto spôsob podnikania význam, keď vyvoláva iba negatívne reakcie a znižuje kredit.

Háčik je v tom, že slovíčko „iba“ nie je správne. Vyvoláva ešte aj ľahostajnosť. A na tej celý systém stojí. Pár ľudí si to všimne už v zmluve, zanadáva, zapíše poznámku do svojho kalendára a v správnom čase odhlási. Veľa ľudí si po čase všimne, že im vzrástli platby, zistia prečo, zanadávajú, odhlásia. Ale ešte je tu jedna zaujímavá skupina ľudí, ktorá si to nevšimne alebo nad tým mávne rukou a cvaká. A práve na to sa tento biznis model spolieha. Že má väčšie pozitíva z ľahostajných ako negatíva z nasratých.

Nie je to však taká úplná novinka a nie je ani osamelá. Má široko rozvetvené príbuzenstvo. Dokazujú to pyramídové hry, nigérijské listy, spam, počítačové vírusy, podvodné internetové stránky... Vo všeobecnosti sa správajú ako zlatokop, ktorého claimom je ľudská spoločnosť. Aj keď musí vyťažiť veľa hlušiny (tých, ktorí sa nedajú ošuškať), aj tak mu tých pár drahokamov (ktorí sa dajú ošuškať) za to stojí. A dovtedy je claim otvorený, kým je aspoň nejaký výťažok. Inak povedané – kým sa ešte nájde nejaký blbec...

Život zatiaľ ukazuje, že boj proti takémuto využitiu (zneužitiu) ľudského správania je márny. Zatiaľ pomáha aspoň to, keď sa daná sociálna prospektorská metóda

  • pomenuje
  • zadefinuje a
  • dostane do povedomia ľudí ako negatívum.

Potom je jednoduchšie na ňu upozorňovať. V prípade definície je dôležité, aby bola zrozumiteľná aj pre pospolitý ľud (lebo najmä jeho sa problém týka) a teda aby sa aj prihovárala jeho jazykom, i keď by bol vulgárny. Preto treba definície dve – nezáživnú pre teoretikov a polopatistickú pre sériového typizovaného občana.

Napríklad pyramídové hry. Majú výstižný názov, ktorý sa všeobecne používa, je pod ním známy ich princíp a spopularizované boli tak dramatickým spôsobom, že na to táto generácia (snáď) nezabudne. Nigérijské listy podobne. Zapamätateľný a všeobecne používaný názov, princíp známy, popularizácia tragikomická.

Preto by si podobný prístup zaslúžil aj „Povinný benefit“. Ja sa pokúsim urobiť prvý návrh.

  • Názov: Povinný benefit (prospektori si to pomenovali dobre, prečo neprevziať)
  • Definícia: Povinný benefit je sociálna prospektorská metóda, pri ktorej je zákazníkovi k predmetu nákupu pribalená povinná nechcená služba s odloženou splatnosťou, ktorú je možné po čase odhlásiť.
  • Definícia pre ľud: Povinný benefit je ojeb, kedy si musíš objednať aj niečo, čo nepotrebuješ a čo máš síce na začiatku zdarma, ale ak zabudneš odhlásiť, budeš cvakať ako debil.

Takže už zostáva len povinný benefit spopularizovať ako negatívum. V najhoršom prípade sa spopularizuje sám. Záleží na tom, čo sa stane. Koľko bude oklamaných, ako veľmi budú oklamaní a ako silno budú kričať. Dovtedy pomôže aspoň to, keď tí, ktorí už teraz vedia, nebudú mlčať.

Subsite: 

Žánre: