Lacný rým

Už vieme, čo je to rým a zistili sme, že nie každý má rovnakú hodnotu. Niektoré sú hodnotnejšie, iné menej. A práve tie menej hodnotné sú dosť nesúrodá skupina a pomohlo by dať ich do jedného vreca výstižným názvom. Podľa toho spoločného, čo ich spája, by to mohli byť "Lacné rýmy".

(Jednoslabičné rýmy)
Básnici ich zaraďujú sem, ale my musíme byť tolerantnejší, lebo v textovaní máme podmienky sťažené ťahavými melódiami a rytmickým zákonom. Tak ich budeme brať ako nie síce bohvieaký, ale predsa len dobrý rým.

Gramatické rýmy
S touto veľkou skupinou z nich sme sa už zoznámili, lebo je taká dôležitá, že si zaslúžila vlastnú kapitolu.

Otrepané rýmy
Niektoré rýmy samé o sebe nie sú zlé, ale majú smolu, že sa zdevalvovali. S tak vysokou pravdepodobnosťou každého napadnú, dokonca aj úplného laika, že už len samotné ich použitie zaraďuje autora do tej tvorivej klasy, ktorá ich dokáže použiť a s obľubou aj používa - medzi začiatočníkov. Takže jediné východisko je nepoužívať ich, jednoducho sa im vyhnúť. Nemajú oficiálny názov, lovil som v mútnych vodách pojmov ako devalvované, sprofanované, ...aby to vyzeralo múdro. Ale nakoniec som musel pripustť, že pojem per huba je najlepší - otrepané rýmy.

Najznámejším z nich je láska. A k nej páska, praská, vráska... niektorý z nich sa nachádza aspoň v jednej básni každého mladého začínajúceho autora. Problém nie je v samotnom rýme. Keby nejaký stredoveký zamilovaný mládenec napísal svojej milej, že je to láska, z čoho mu srdce praská (alebo, z čoho mu rázporok praská - záleží od miesta jeho básnického pretlaku), bolo by to celkom prijateľné. Použil by na tú dobu kvalitný a neošúchaný rým. Ale ak to použije zamilovaný mládenec dnes, vyvolá akurát súcitný úsmev na tvárach všetkých, ktorí majú už čosi načítané a napočúvané. Že je to naozaj tak, o tom svedčí aj fakt, že takýto rým už dokáže byť predmetom paródie. Slávek Janoušek (všimnite si, že spolu s ďalšími skvostami) ho takto úspešne znásilnil v piesni Je to možný, tohleto? (treba si aj vypočuť)

"Mlýnskými kameny namletý prášek
je z mého srdce, co v plástvích praská,
mísím ho slinami v slzavý hrášek,
nejvíc bolí první láska, nejvíc bolí první láska,
a pak už to jde, jó, pak už to jde."

Rec: I zbásnit to jde, hele, co jsem vymyslel:
"Láska ... praská ..."

A takýchto rýmov je stále viac a viac. Kedysi ich použili veľký básnici a textári a sú vo veľkých básňach a textoch, čo zvádza k argumentácii, že teda musia byť dobré. Ale bohužiaľ... minulo sa. My už môžeme len veľmi opatrne. Dokážeme si to na jednom z nich, a to bolí, soli (ktorý naviac vedie aj k podobnosti tém). A to som siahol len k oficiálnym vydaniam, nie k amatérskej tvorbe. To by bol dllllhý zoznam.

...ako bolí
kvapka vody s trochou soli
(musím zistiť, asi Válek)

Taký štíhly prúžok soli,
ako nekompromisne bolí, (Muller)

nasype do rán soli,
pravda je silná, pravda odjakživa bolí...
(Kontrafakt, ďalej neotrepané Pravda ťa dojebe pošle do piče!!!)

oko, ak malo pod viečkom
štipku tejto soli.
Ak ti to nikto nepovedal,
nehovoriť bolí, bolí, bolí... (Jano Petrík - úryvok, zrušené zalomenia)

Ďalej medzi také patria (a mnohé naviac gramatické)
jeseň, tieseň, pieseň
slov, snov (nedajbože v zvrate "ponorená do snov", ktorý preslávil slávny recitatív Miša Dočolomanského)
kvet, svet, niet, liet
ľúbiť, sľúbiť

Otrepaný rým je dvojsečná zbraň. U panenského ucha ním zabodujete a môžete získať veľmi ľahko a rýchlo výhody. Jednoducho - ľudia to bežne strávia, pochvália, ocenia. Ak by sa vám podarilo nejako zabezpečiť, aby sa dostal len do takýchto uší, máte vyhrané (napríklad tým, že sa budete zdržiavať v imunitnom kruhu - známi, frajerky, fanklub). Ale bohužiaľ, skôr či neskôr si to vypočuje niekto s deflorovaným (t.j. nepanenským) uchom a ste v mínuse. Tomu sa hovorí dilema!

Takže čo na záver? Konštatovanie. Každý z nás určite niečo z hore uvedeného vo svojej tvorbe má. Tak načo zbytočné reči.

Aby toho nebolo priveľa.

Subsite: