Rým

Jedným z najzákladnejších stavebných kameňov piesňového textu je rým. Všeobecné pravidlá rýmovania sú také isté ako pri poézii, preto môžeme načrieť do bohatého zdroja informácií práve od básnikov. Text a báseň sa vo veľa veciach odlišujú. Ale v prípade rýmov ani nie tak v zásadách, ako skôr v hraniciach tolerantnosti. Takže pokiaľ sa to naučíme robiť poriadne od prísnych básnikov, pri textovaní už môže byť len ľahšie.

Rým je zvuková zhoda na konci slov alebo skupín slov na konci veršov, prípadne polveršov. To je suchá definícia, dokonca nie najlepšia, lebo nie je úplná (a ani nie jediná). Pojem "zvuková zhoda" treba rozmeniť na drobné. V prípade rýmu totiž nejde o úplnú zvukovú zhodu (tá býva zriedkavá), ale približnú. A práve hranice tejto približnosti je možné pekne posúvať. Preto nám pomôže len veľa a veľa príkladov.

Bolo by vhodné nájsť odpoveď na otázku, čím je rým taký zaujímavý. Prečo sa taká neprirodzenosť, akou v podstate je, pokladá za zaujímavý prvok. Preto si základnú hore uvedenú definíciu ešte rozvinieme, doplníme.

Najprv jedným hrozným cudzím slovom, ale nedá sa bez neho - je najvýstižnejšie. Tu je. Rým (a najmä ten pravidelne rozložený vo veršoch) ovplyvňuje akustickú prediktabilitu textu. To je slovo, čo? Asi by som si nešplhol u svojej lásky, keby som ju zvádzal štýlom: "Ver mi, milujem ťa stabilne, akusticky prediktabilne", (aj keby to vlastne bola pravda). Treba prelistovať hodne slovníkov cudzích slov, kým nájdeme vysvetlenie. A tam sa dozvieme, že je to niečo ako predpovedateľnosť. Je to vec, ktorú máme radi aj v bežnom živote. Dievča vie, že keď sa trošku predkloní a dovolí chlapcovým očiam načrieť do výstrihu, môže si ho natierať na chlieb. Jeho správanie je síce nie akusticky, ale fakticky prediktabilné. Teda výstrih a pohľad sa fakticky rýmujú. Manželka vie, že keď dá do chladničky pivo, jej manžel zostane pravdepodobne doma. Jeho správanie je fakticky prediktabilné. Takže my sme vlastne radi, keď sa ľudia okolo nás rýmujú. Fakticky. Svojím spôsobom nás to upokojuje, lebo nám dáva malé ostrovčeky istoty. Preto tento vzorec hľadáme podvedome aj v slovách a tak sa dláždi rýmu cesta. Najlepšie je uviesť príklad. Pôjdeš krivo, nájdeš pivo, pôjdeš rovno, nájdeš... áno, presne toto je prediktabilita ako sviňa a zvládajú ju už malé deti.

Ešte to rozviniem. Prvoradou úlohou rýmu je spájanie pojmov vo vedomí, ktoré sú obyčajne značne vzdialené a ťažko spojiteľné. Takto dochádza k rozličným asociáciám, čím sa zvyšuje komunikačný dosah textu a jeho estetický účinok. Zasa kopec cudzích slov, zachráni nás len príklad. Zoberme si zopár slov, napríklad nanič, Ján, piť, voda. Zatiaľ nič zaujímavé. Skúsim urobiť z toho vetu. Jano, nepi vodu, je ti nanič. Stále je to len moralizačné konštatovanie. Pridám trochu rytmu, k tomu opakovanie, a vznikne: Nepi Jano nepi vodu, voda ti je nanič. Už nás to začína hladkať, aj keď zatiaľ inými prvkami ako je rým. Tak pridám ešte rým. Nepi Jano nepi vodu, voda ti je len na škodu. Až teraz ma to chytí pod krk tak, že som ochotný vykrikovať to do noci cestou z viechy.

Aká dlhá má byť tá zvuková zhoda? Stačí jedna slabika? Ak áno, potom by sa rýmovali aj slová pivo/bravo alebo kozub/za zub. Ten prvý prípad nie, ale ten druhý áno. Takže v prípade jednoslabičnej zvukovej zhody záleží na tom, či sa v rýmovke nachádza jednoslabičné slovo. Tak skúsime dve slabiky - pivo/divo. To by už šlo. A takto by sme mohli sprísňovať požiadavku, až by sme sa dostali k počtu slabík, ktorý je až taký obmedzujúci, že je prakticky nepoužiteľný. Vyzerá to tak, že pod dve sa znížiť nemôžeme (s výnimkou jednoslabičného rýmu), to ešte kvantita neprešla v kvalitu, a potom vyššie to už obmedzovať nebudeme. Záver - rým musí byť zvuková zhoda v dĺžke aspoň dvoch slabík.

Teraz by som sa chcel vrátiť k tomu, čo som spomenul na začiatku. Že rým je len približná zvuková zhoda a tú približnosť treba vymedziť. Jednoznačný rým (napríklad puška/hruška) a jednoznačný nerým (napríklad jablko/hruška) nebývajú problémom, tam sa akosi podvedome striafame. Horšie je to na hranici medzi týmito dvomi štátmi, ktorú bohužiaľ (alebo našťastie?) netvorí rieka, ale pásmo tekutých pieskov a driftujúceho ľadu. Tam už musíme byť konkrétni a tú hranicu si naznačiť hrubou fixkou.

A prichádzame k tomu najdôležitejšiemu. Ku konštatovaniu, že na rámcové pochopenie rýmu stačí poznať jedno pravidlo a zopár výnimiek z neho. Ale keďže sú tam tie výnimky, ktoré určujú mieru približnosti, nedajú sa vymedziť jednoznačne. Žiaden ústavný súd nerozhodol, že toto je rým a tamto už nie je. Zatiaľ nevyšiel žiaden Zákonník tvorivej práce plný zakrútených paragrafov. A ani žiadna autorita na Slovensku nie je taká silná, aby si presadila svoj diktátorský a neomylný názor. Preto musíme celý cirkus okolo rýmov brať skôr ako spoločenskú dohodu. Medzi teoretikmi, tvorcami a čitateľmi. Na niektorých zásadách sa zhodujú všetci alebo takmer všetci a na niektoré majú zasa rozdielne názory. A ešte sa naviac (ako ostatne vždy) nájdu aj takí, ktorí v umení neuznávajú žiadne pravidlá, len právo vlastného pocitu. Takže aj to, čo tu ďalej uvádzam, je len jeden z možných pohľadov na vec, naviac zjednodušený pre ľudové účely.

PRAVIDLO: Konce veršov sa rýmujú, ak sú zhodné aspoň od predposlednej samohlásky alebo od posledného prízvuku!!!

Príklady: dub/zub, zahub/pod zub, jasný/hlasný, puma/guma, paranoja/nepokoja, komár/somár, za čím/značím... Ale zhoda môže byť aj dlhšia, čo spravidla hodnotu rýmu zvyšuje: velebivá/v tele býva... Pri jednoslabičnom rýme sa uplatňuje časť o poslednom prízvuku, pri ostatných časť o predposlednej samohláske.

VÝNIMKY:
A teraz výnimky. Na zapamätanie prvých troch rýmovacích výnimiek ponúkam mnemotechnickú pomôcku Ženský smútok (dĺžka, tvrdosť, veľkosť). Niektoré ženy budú mať problém prijať ich, lebo sa nezhodujú s ich zásadami vo vzťahu k mužom. Takže pre ne malé upozornenie - muž a rým nie je to isté! Na zapamätanie ďalších štyroch ponúkam mnemotechnickú pomôcku Čudnohlásky (slabohlásky, dvojhlásky, samospoluhlásky a párohlásky). Ostatné si už nejako zapamätaj.

  1. Na dĺžke nezáleží. Príklad: bolí/soli, kľúči/mučí
  2. Na tvrdosti nezáleží. Príklad: hovoriť/kolorit
  3. Na veľkosti nezáleží. Príklad: NATO/na to
  4. Slabohlásky - (presahový, useknutý rým) ak sa jeden z veršov končí samohláskou (otvorená slabika), druhý môže mať hlásku naviac, ktorá sa nepresadzuje (zatvorená slabika). Akoby to bola "slabohláska". Príklady: slová/po vás, lebo/s tebou...
  5. Dvojhlásky - dvojhlásku považujeme za príslušnú samohlásku. V "ia" je to "a", v "ie" je to "e", v „ô - uo“ je to o... Príklady: vane/vanie (nie vaní/vanie), kôpor/topor (nie kôpor/hlúpo)...
  6. Samospoluhlásky - R a L sú zvláštne spoluhlásky - dokážu byť dlhé - ŕ a ĺ. To naznačuje ich podobnosť so samohláskami, a naozaj - v rýmoch sa môžu ako samohlásky aj správať. Ak sú dlhé, tak nielen samé za seba, ale aj ako ú. To má samozrejme vplyv aj na základné rýmovacie pravidlo, že zhoda musí byť od predposlednej samohlásky. Keďže dlhá spoluhláska ju nahrádza, tak od nej.
    • plný/vlny - dobre (tu nahrádzajú samohlásku)
    • stĺpy/kúpi - môže byť, aj keď lepšie je ĺ/lú, napríklad stĺpy/hlúpy (tu aj v ďalších príkladoch nahrádzajú samohlásku ú)
    • bŕka/lúka - môže byť
    • bzzzzka/lúka - dokonca aj keď z inej spoluhlásky umelo urobíme dlhú, dá sa samohláskovo zrýmovať
  7. Párohlásky – niektoré spoluhlásky znejú, akoby uzavreli fonetické registrované partnerstvo. Na ich rýmotvornosť nie sú celkom jednotné názory, ale aspoň M a N sa tolerujú. Ale aj ostatné páry znejú celkom zaujímavo a ako textári tu môžeme byť tolerantnejší a prižmúriť nad nimi očko. Žijú niekde na hranici a ak už aj nie sú rýmom, sú aspoň skororýmom. Nájdeme ich medzi tými, ktoré sa spodobujú.
    • M a N – chodím/hodín – toto je OK
    • B a P – chlapa/slabá – toto vraj už nie je OK, ale určite to lepšie znie ako chlapa/slaná alebo slabá/slaná
    • K a G – ďaleká/rozhegá – toto vraj už nie je OK, ale určite to lepšie znie ako ďaleká/kolená alebo rozhegá/kolená
  8. Výslovnosť nad písmo - rýmuje sa podľa zvuku, nie písma:
    • i/y - bistro/bystro - i a ypsilon sú foneticky rovnocenné.
    • Cudzia dvojhláska - rekviem/mrkvy jem (nie rekviem/neviem)- aj keď to vyzerá ako dvojhláska ie, vyslovuje sa inak, preto aj rým musí byť iný.
    • Cudzie slová - faux pas/kopa - cudzie slová podľa výslovnosti (rým exotický)
    • Skratky - USA/do lesa alebo USA/tú esej (nie USA/Rusa) - skratky podľa výslovnosti. Niektoré majú len jeden variant (NATO - nepoužíva sa en á té ó), niektoré viac (usa/úesá/júesej, písí/pécé). Použitie neobvyklého variantu môže naznačovať paródiu, resp. je ospravedlniteľné len v paródii.
    • Spodobovanie - popod/klopot - aj spodobovanie podľa výslovnosti
    • ä - mäkký/deky (nie mäkký/dáky) - ä podľa výslovnosti znie s e, nie s a, na ktoré sa vizuálne podobá
  9. Nerýmový rým - tento mätúci názov som použil preto, lebo ešte existujú rýmy, ktoré nie sú rýmami, ale patria medzi rýmy. Nespĺňajú ani horeuvedené pravidlo, ani doteraz uvedené (a dosť logické) výnimky, no napriek tomu "niekto" rozhodol, že sú rýmami. Spôsobom nahnevaného ocka, ktorý na opakované otázky svojho syna nakoniec odpovie "je to tak a drž hubu". Ich zoznam nie je konečný, v podstate nie je vylúčené, že zajtra, o mesiac či o rok si nejaký teoretik nevymyslí niečo nové. Toto je vlastne tá najsivšia oblasť medzi rýmami a nerýmami.
    • Inverzný rým (metatetický, s prešmyčkou) - V. Turčány/v učtárni. dejiny/jediný
    • Náslovný rým - je to skôr aliterácia (rovnajú sa začiatky slov) ako rým. Dolu ovce, dolu, dolu dolinami...
    • Grafický rým - je to výnimka výnimky "výslovnosť nad písmo". Zhoda v písme, nie vo výslovnosti. V slovenčine sa moc nenosí, príznačný je pre anglickú poéziu. Ale začína sa znovu objavovať, hlavne v esemeskovej tvorbe. A ja taka pica som, stretla som sa s Piccasom (Piatko).

A to je všetko. Aké jednoduché. Stačí si zapamätať jedno pravidlo plus za hrsť výnimiek a rýmovanie je hračka.

Na záver ešte treba spomenúť, že nie všetko, čo má v názve (definícii) slovo rým, rýmom aj je. Teória pozná aj neúplný rým - nedochádza k úplnej zhode spoluhlások v rýmujúcej sa časti, je prechodom medzi rýmom a asonanciou, nedá sa jednoznačne zadefinovať a pomenovanie "rým" si vôbec nezaslúži. Napríklad horí/holi, rútil/smrti, vízií/stačili, núdzi/na motúzy... Preto si môžeme naznačiť pre názornosť "vývojovú líniu rýmu":

  • nerým (jablko/hruška)
  • asonancie a konsonancie (páli/javí, málo/milý)
  • neúplný rým (reči/svedčí)
  • rým (predčí/svedčí)

Poznámka. Možno sa niekomu otvára nožík vo vrecku, keď tu v príkladoch vidí puma/guma, puška/hruška, dub/zub. Ale pozor, aj toto sú rýmy. Zatiaľ hovoríme o rýmoch všeobecne, nie o dobrých a zlých rýmoch. Výber zúžime až neskôr.

---------------------------------
Literatúra:
František Štraus - Základy slovenskej verzológie
Tibor Žilka - Poetický slovník
Jozef Urban - Utrpenie mladého poeta

---------------------

Na záver uvediem ďalšie príklady rýmov a nerýmov. Ale pozor - len z hladiska fonetiky rýmovania! Teda zatiaľ zabudneme na gramatické, naivné, sprofanované, klišéovité a iné invalidné rýmovanie. Vyselektujeme neskôr.

Rým áno
obliata/zo zlata - zhodné dve posledné samohlásky a spoluhláska, ia sa tvári ako a
od hladu/náladu - zhodné dve posledné samohlásky a spoluhláska
tu zlý/uzlík- zhodné dve posledné samohlásky a spoluhláska, pričom k je presahová "slabohláska" a i/y znejú rovnako
zameň/plameň - zhodné dve posledné samohlásky aj dve posledné spoluhlásky,
koníka/odmyká - zhodné dve posledné samohlásky a spoluhláska, na dĺžke nezáleží, i a ypsilon sú foneticky rovnocenné, m a n sú bratia
kľúči/mučí - zhodné dve posledné samohlásky a spoluhláska, na dĺžke nezáleží
tehla/vbehla - zhodné dve posledné samohlásky a spoluhláska, t a vb sú už pred rýmom, preto sa ich zhoda nevyžaduje
uverí/do diery - zhodné dve posledné samohlásky a spoluhláska, ie sa tvári ako e, i/y, na dĺžke nezáleží
zarána/barana - zhodné dve posledné samohlásky a spoluhláska, á/a - na dĺžke nezáleží
túliť/v úli - zhodné dve posledné samohlásky a spoluhláska, ť je presahová "slabohláska"
večné/slečne - zhodné dve posledné samohlásky a spoluhláska, n a ň - na tvrdosti nezáleží, é/e - na dĺžke nezáleží

Rým nie
pohľad jej/nepriateľ (Ján Kostra - Ave Eva)
iskierku síl/ponoril (Pavel Bunčák - Výstrednosť)

-------
Poznámka pre šprtákov: Naozaj nie je ľahké nájsť pre vysvetlenie rýmovania systém, ktorý by bol prehľadný, jednoduchý a všeobecne pravdivý. Každý pohľad a prístup má v sebe skryté úskalia. Ako príklad uvediem rozpor v základnom pravidle. Komplikujú ho totiž jednoslabičné rýmy. Ak zvolím pravidlo samohláskové (zhoda od preposlednej samohlásky), jednoslabičné rýmy do neho nepatria a musia sa uviesť ako výnimka. Ak zvolím pravidlo prízvukové (zhoda od posledného prízvuku - používa napríklad Štraus), tam jednoslabičné patria automaticky, no musím robiť výnimku inde - že stačí zhoda posledných dvoch slabík (lebo posledný prízvuk môže byť na tretej či štvrtej od konca, čo by bolo dosť prísne). Preto je základné pravidlo trochu komplikovanejšie, aby postihlo obidva prípady. Že situácia nie je jednoduchá, o tom svedčí aj fakt, že Štraus ako najuznávanejší teoretik verzológie si stihne v prvom odstavci všeobecných pojmov rýmu dvakrát odporovať.

Subsite: