Blues Sklep Praha - Ľaľa ho, Mädokýš! (2008)

Podľa tajného plánu anektovanie Českého literárneho priestoru slovenčinou zorganizovali Mädokýš a Slovenský literárny klub Praha Slovenský večer literárneho klubu Mädokýš v Blues Sklepe, Praha, 12.10.2008. Pôvodná silná zostava sa nakoniec scvrkla na komornejšiu zostavu a pôvodný plán trojdňového dobýjania Prahy sa scvrkol na jednodňovku.

Ja osobne som to mal trochu komplikované tým, že som do Prahy išiel priamo zo stretávky z výšky po 21 rokoch, čo znamenalo prebdenú noc. Na druhej strane mi však pomohlo, že som tam hral na gitare, čo zafungovalo ako akýsi predkoncert a zopakoval som si pesničky.

Už na bratislavskej vlakovej stanici som si zasa overil, že môj mušketiersky imidž mi umožňuje priblížť sa k ľudu. Pozdravili ma tam takmer všetci bezdomovci a dvaja sa so mnou aj pustili do reči. V Prahe na stanici najskôr nie, asi sa mi snažili naznačiť, že by som mal na sebe ešte popracovať a to, čo možno stačí na regionálnu houmlesácku ligu, je na veľkomesto málo. Kúpil som si v automate kávu, sadol na lavičku a rozmýšľal, ako sa zlepšiť. Nejaký Japončík z druhého konca lavičky sa postavil, tá sa začala dvíhať a mne sa podarilo vyliať kávu na nohavice. Dva hnedé mokré fľaky, blízko rozkroku a na ľavom stehne. Nasmeroval som si to k weckám a hneď cestou som zistil, že som postúpil do českej extraligy, odrazu ma prijali. Ako málo stačí. Na wecku som si to prepral a sušil pod fénom, ale veľmi to nepomohlo. Fľaky zostali a mokrá plocha sa zväčšila. Takže v extralige som zostal. Našťastie sa mi ozval Mathej a s jeho otázkou, či si nechcem ísť najskôr popozerať Prahu som ho poslal do kelu a dožadoval som sa okamžitej audiencie. Nasmeroval ma k sebe domov.

Postupne sme sa poschádzali. Prišla martinská trojka (Cíger, Piatko, Staríček), prišla aj brnenská jednotka (Lenka Antolíková) a zostavu doplnila návratom z práce pražská pani domáca Irenka. Namiesto prehliadky pamätihodností sme si dali jednu typicky českú krčmu, outdoorový obchod a lezeckú stenu. V krčme sa mi pripomenulo české pivné perpetuum mobile, na ktoré som už stihol zabudnúť. Že za každý prázdny pohár donesú automaticky jeden plný. Kým som si stihol tento fyzikálny zázrak uvedomiť, pil som už tretie pivo bez toho, že by som pohol čo i len prstom. V outdoorovom obchode som si kúpil snežnice, lebo ma čaká prechod hrebeňa Nízkych Tatier a toto bola výhodná kúpa. A na lezeckú stenu sme sa boli len pozrieť, lebo tam liezli nejaké mladé dievčatá a nechceli sme ich deprimovať tým, že ju vylezieme, ako keby bola vodorovná. Hlavne Jana som musel krotiť.

Pobrali sme sa do Blues Sklepa. Keďže ja som mal aj gitaru aj ruksak aj snežnice, poprosil som Peťa Staríčka, či by mi s niečím nepomohol, lebo on nemal nič. Len čo som mu do ruky strčil snežnice, hneď sme začali náš obľúbený psychický teror. Priebežne sme sa zamýšľali nad takými náhodnými témami, ako "to musí byť ale pako, kto behá teraz po Prahe so snežnicami" a pod. Je dobrý, vydržal. Len v metre ich zhodil na zem, tak sme sa aspoň na nich pofotili.

Blues Sklep je komorné podzemie s atmosférou. Jediná škoda tejto akcie bol nízky počet divákov. Ale aspoň sme sa cítili rodinne. Najskôr hral Piatko, potom Irenka zatancovala, potom sme spolu umelecky prednášali, potom som hral ja.

Myslím si, že tento prvý večer z plánovaného cyklu sme zvládli dobre. Treba len veriť, že sa dostane trochu do povedomia a ďalšie pokračovania našej anexie sa budú konať proti početnejšiemu súperovi.

Súvisiace linky:
Pozvánka http://www.kefoweb.sk/?q=node/406
Galéria Marek Velebný http://velebny.rajce.idnes.cz/Slovenskyvecer_bluessklep12.10.08/

Foto Marek Velebný

Subsite: 

Žánre: