Neži si svoj denník*

S denníkmi mám istú, a myslím si, že bohatú skúsenosť. Dlho som im odolával, lebo mi jednoducho nechýbali. Potom som si prečítal zopár kníh písaných denníkovým spôsobom a zazdalo sa mi zaujímavé takto po sebe zanechať stopu. Začal som si aj ja písať denník.

Pribúdal zápis za zápisom a mne sa zdalo, že im chýba šťava, že sú príliš všedné. Dovtedy som si žil bežný spokojný život, popri písaní denníka sa mi zrazu ten istý život začal javiť ako sivý a nudný. Rozmýšľal som, ako prežiť zajtrajší deň, aby zápis o ňom stál za to. Denník mi začal kecať do života. Nútil ma podvedome vyhľadávať nevšedné situácie, zoznamovať sa s kontroverznými ľuďmi, žiť svoj život tak, aby z neho bol zaujímavý denníkový román. Žil som si svoj denník.

Udalosti som opisoval beletristickým štýlom, ktorý síce neklamal, ale ani nehovoril celkom pravdu. Po jednom zážitku som si zapísal: "Bol som unavený, akoby som presexoval celú noc." To bolo veľmi hypotetické prirovnanie, ktoré by raz možno oklamalo historikov píšúcich môj životopis, ale neoklamalo moje noci. V inom zápise som sa snažil určiť, kto má akú vinu na našich problémoch. Zapísal som: "Obaja sme egoistickí. Ona žensky, ja originálne." Z čoho asi malo byť jasné, že ja som v tom nevinne. Ďalšiu udalosť, pri ktorej som riešil voľbu medzi dvomi ženami (jedna momentálne ďaleko a druhá vedľa mňa), som do denníka umelecky zapísal takto: "Vyhralo 10 cm pred 100 km". Dnes už viem, že som sa pravdepodobne predsa len o kúsok mýlil. Asi o 5 centimetrov.

Keď už to bolo neúnosné, zapichol som to. Odvtedy boli síce moje zápisky naozaj dennodenné, ale stručné. A historicky pravdivé. Dvadsať rokov deň čo deň mám zapísané aspoň čosi. I to málo stačí, aby sa mi spätne z toho dňa vybavilo aj kadečo iné. Pamäť potrebuje málo, aby sa chytila. Každý lístoček bol najprv zajtrajškom a zapisoval som naň, čo ma čaká. Potom som ho žil dneškom a keď sa stal včerajškom, dokončil som ho. Ale aj tento spôsob stačil na to, aby som stále myslel na zajtra, na dnes aj na včera. Písal som si trojdenník.

Teraz si už rok nič nepíšem. A myslím len na dnes. Len na jeden deň. Až teraz konečne môžem povedať, že si píšem denník.


Môj denník s časťou archívu

----
Ilustrácia: Katarína Knežníková

Subsite: 

Žánre: 

Komentáre

kefo

Pekne si vystihol moju dalsiu cast mailoveho dennika, akoby si mu urobil uvod. :-)

Radosť

Snažil som sa, aby som ti urobil radosť. Alebo žeby sebe?