Naturoslovenčina*

Je zaujímavé, ako si vieme komplikovať život niečím takým samozrejmým, ako je jazyk. Keby sme zrátali čas zabitý šprtaním umelých pravidiel slovenčiny, bolo by toho určite viac, ako koľko presexujeme. No nie je to škoda?

Preto by bolo načase, keby sme slovenčinu zefektívnili. Pripustili trochu chaosu, ale zasa ušetrili. Na školnom, na jazykovedcoch, na korektoroch, na vlastných nervoch. Vrátili sa k starému dobrému "Píš ako počuješ", oprášili ho a prispôsobili aktuálnemu storočiu. Samozrejme, niečo musíme nechať. Základ je už daný, nejako rozprávame, nejako píšeme. Takže tých pár ročníkov písania, čítania a jeden ročník slovenčiny tomu treba obetovať. Ale všetko ostatné je zbytočné.

Najviac by sa ušetrilo, keby sme zrušili tvrdé y. A pritom je to také jednoduché. Nechce to žiadne komplikované poučky, zosynchronizované spletence zákonov. Jenoducho povedať - v slovenčine existuje iba mäkké i. Chvíľu by trvalo, kým by sa staromilci preorientovali, ale je to všetko len otázka zvyku. Týmto jediným zákonom by sa našim potomkom ušetrilo mnoho vyučovacích hodín a mohli by miesto nich mať niečo užitočnejšie.

Klamlivé je aj detenele ditinili. Načo táto výnimka. Keby sme ju nemali, tak vieme, či sa hovorí správne ďereš alebo dereš. Teraz to nevieme, lebo z napísaných starých textov nám d a ď uniká. Aby sme sa s tým vysporiadali, musíme zamestnať jazykovedca na ditinili a ešte jedného na detenele. Tí si potom tipnú, čo by mohlo byť správne, rozhodnú a pani učiteľky môžu rozdávať päťky a jazykoví korektori dvíhať varovný prst.

V diktátoch sú nočnou morou aj čiarky. A čo je to čiarka? Pauza v reči alebo myslení autora. A kto by už len mal lepšie vedieť, kam patrí, ak nie autor. Preto čiarky pokojne môžu zostať, ale nedať im žiadne pravidlá. Nech ju pisateľ dá všade tam, kde by v reči urobil pauzu. Ak ju bude dávať blbo, to ako keby blbo rozprával. A to nikto nechce, lebo by mu blbo rozumeli. To isté platí aj o ostatných oddeľovacích znamienkach. Bodkách, bodkočiarkách, trochbodkách...

A čo s veľkými písmenami? Tiež pekná bagáž. Keď poviem, že som z Košíc, nikto na pochopenie nepotrebuje, aby som vylovil veľké začiatočné k. Stačí obyčajné jednojediné k, ktoré máme. Prečo to teda v písme musíme zvýrazniť? Lebo Medveď. Zrušme veľké písmená. Všade. Keď neviem veľké písmeno vysloviť, nemal by som ho vedieť ani napísať.

A čo s novými slovami? Nič. Nech si vznikajú. Ako inak má byť reč aktuálna. Ale nech o nich nerozhoduje jazykovedec, ale evolúcia. Ak sa slovo prirodzene začne používať, je životaschopné a prežije. Ak nie, zdochne. Možno zanechá zopár fosílií. Komunikačný priestor je už dnes celoslovenský, takže izolácia v nárečiach nehrozí. Nárečia žijú zo slov minulých a nie budúcich. Nové slová nech sa tvoria, ako to len ide. Keď dnes poviem, že som bol vončiť psa, ktorý mal na krku retiazku z nehrdzu a stal sa nám prieser, hneď som obvinený z čechizmov. Pritom tieto slová sú z pôvodných slovenských základov. Že boli inšpirované češtinou, nie je podstatné.

O tom, že slovo nepotrebuje barličku písma, svedčia naše oplzlé slová. Žili hlavne v ústnom podaní a napriek tomu sú celoslovenské, úderné, gramaticky jasné, skrátka - zrelé. Napriek všetkým moralizátorom a jazykovedcom. No nie, kua?

---
Ilustrácia: Katarína Knežníková

Subsite: 

Žánre: 

Komentáre

Čo s lingvistami?

Tiež by som rád uvítal ústretový krok od lingvistov, aby som nemusel rozmýšľať, čo je tvrdé a čo mäkké, čo je veľké a čo malé. Ale zamýšľať sa nad tým považujem po slovensky povedané za skutočne prejebaný čas. Pekné to slovo. Dá sa použiť tak v posteli ako aj v rade na pošte, alebo v obchode. Takých príkladov je v slovenčine neskutočne veľa. Ale než by som sa mal venovať hľadaniu ďalšieho z nich, tak radšej ten čas prejebem očnou gymnastikou a gaučing-strečingom. :-)

Re: Čo s lingvistami?

Aby si vedel, čo je tvrdé a čo mäkké, čo je malé a čo veľké, na to nepotrebuješ lingvistov. Spýtaj sa svojej ženy.

Re: Naturoslovenčina

Kua je uz odvodenina...zjemnena ...neskor vznikne ka....potom a...o par rokov budeme telepati
S ciarkami vrelo s tebou suhlasim, ani anglani ich nemaju tolko ako my. Tak sme predsa v niecom lepsi!!! Mame toho viac!
A neberte nam slovo NENI...lebo slovo NENI, neni spisovne! Som za peticiu, alebo petyciu, alebo paticiu, alebo patycyu...atd... aby sa uzakonilo! A punktum!

Re: Naturoslovenčina

Eeeej, Peter, keby sa tá slovenčina zmenila podľa Tvojich nápadov, to by bol pekný guľáš! Predstav si napr. vetu: Narodil som sa 1.3.1972 v kuchyni. Alebo teda s mäkkým i v kuchini. To nevie každý, že Kuchyňa je obec. Keď nepoužívaš veľké písmená, tak môže vzniknúť občas takáto smiešna situácia. Aj mená by vyzerali blbo. Veľké písmená by som nechala, ale zjednodušila by som zákon. Aj pri zrušení y by vznikli nejaké problémy, lebo slová, ako napr. biť, bit, vír, by boli zrazu dvojvýznamné. Ale to by sa dalo časom nejako zvládnuť. Záleží, v akom kontexte používaš dotyčné slovo. To je otázka zvyku. Čiarky, bodky, všetky interpunkčné znamienka ... no tak v tomto Ti dám maximálne za pravdu. Tie by sa mali používať tam, kde skutočne patria, nie tam, kde sú predpísané podľa nejakých jazykovedcov. A novovzniknuté slová? Do toho by jazykovedci vôbec nemali zasahovať, len by ich mali zapisovať do zoznamu slovenských slov, a mohli by byť radi, že slovenský jazyk je stále bohatší a pestrejší. Kua!

Inak, len tak na margo, slovenčina, v porovnaní s inými rečmi je príšerne ťažký jazyk aj bez y... ale to pochopí len "neslovák", ktorý sa ju krvopotne učil. Ako ja.

v kuchiňi

Katka, predstav si, že ti niekto hovorí: "narodil som sa 1.3.1972 v kuchiňi. Chcel som biť večší, aby ma chlapci ňemohli biť..." Požadovala by si od neho, aby ti pri každom vlastnom mene zdvihol pravú ruku? A pri každom homonyme ľavú. Asi nie. Čo nepotrebujeme v reči, nepotrebujeme ani v písme.

Na rozlíšenie biť a byť nám pomáha y, i, ale to je len podmnožina všetkých možných prípadov. Je veľa homoným, ktoré máme a nedajú sa rozlíšiť ani v reči ani v písme. Zlatý, oko, jazyk, zámok...

Je smutné, keď niektorú vetu môžem vysloviť a nemôžem ju napísať. Napríklad tá predchádzajúca mohla pokojne znieť: "Na rozlíšenie biť a byť nám pomáha tvrdé alebo mäkké i", ale nemôžem ju tak napísať. Podobne nemôžem napísať: "Nad vodným vírom preletel výr skalný. Zrazu obidva víry zmizli". Ale povedať to môžem.

To, že sa písmo snaží povedať viac ako reč, je zbytočné.

Ale nevedel som (zabudol som?), že si neslovenská slovenka. Už druhá, čo sa tu objavuje. Asi dám anketu o rodných jazykoch, nech sa dozviem, aké multilingvá sa tu stretávajú.

Re: Ako je to správňe?

pošli ho do zadku. to ako tí policajti, ktorí našli pred kinom mŕtvolu muža a spisovali protokol. jeden sa pýta druhého: aké je pred kinom i? druhý porozmýšľa a povie: prenesme ho pred krčmu, tam nie je i.

Ako je to správňe?

Jeden z čechúňov mi raz dávno povedal vtip, že jak se správně řekne, řiť neboli prdel. Po dlhom mlčaní dopovedal: No předse řiť, nebo se řekne, že letadlo se zřítilo a ne sprdelilo.

víry

Tak nevím jak ve slovenštině, ale v češtině by byla špatně i ta věta když se přečtě, anžto máme jisté vzory pro slova

výr podle vzoru pán, vír podle vzoru hrad

"Nad vodným vírom preletel výr skalný. Zrazu obidva víry zmizli"

čili když dosadím vzory:

"Nad vodním hradem přeletěl pán skalní. Najednou oba hrady/pánové zmizely." - Ani v mluveném projevu ta věta není konzistentní, protože věta "oba hradové" nebo "oba pány" je holý nesmysl proto by se to mělo opsat...

Pdobný příklad: "Datel má na bidle bydlo. Přišla bouřka a obě b(i/y)dla spadla." - tohle je v mluveném projevu konzistentní... v psaném už ne... a asi by to spravil taky opis...

Snad vás čehůn (jak jsem tu někde četl) neurazil tím, že svými názory rýpe do slovenské gramatiky, a ještě používá českých pravidel :D

A jen tak mezi řečí - hláška o tom, že slovenština je velmi těžký jazyk- čeština je to samé.... ale furt se najdou mnooohem těžší.. buďme rádi za 30-40 pismen a relativně volnou gramatiku v hovorové čečtině/slovenštině... takový číňan co má znak na výraz musí mát jejich ústavu pro jazyk čínský plné zuby :D

Príde raz aj na pravidlá

Čeština a slovenčina sú si veľmi podobné. Ja som sa tu snažil naznačiť, v čom je písmo redundantné. Ak na to nezareagujeme zjednodušením pravidiel, život si vynúti ešte krutejšie oklieštenie. Málokto si uvedomuje, ako sa za posledných pár rokov zmenil náš písomný prejav a jeho podiel v komunikácii. Obmedzenie na 160 znakov. Písanie bez diakritiky, písanie iba veľkými písmenami, online zaraďovanie nových pojmov do jazyka. Viacjazyčnosť novoeurópana. Podstaný podiel v publikovaných veciach majú texty bežných ľudí bez korekcie. Namiesto slovníka alebo encyklopédie z knižnice sa siaha ku Googlovi, ktorý to všetko v sebe automaticky zrkadlí. Nové slovo víťazí nie preto, že o tom niekto rozhodne, ale preto, lebo sa najviac používa. To je budúci priestor pre prežívanie slovenčiny. Ak sa nemá stať akademickým jazykom, bude sa musieť prispôsobiť.

Video sa malo podľa jazykovedcov volať magnetoskop, v Čechách ste vzdali súboj textovka/esemeska. To sú náznaky smerovania v prípade jednotlivých slov. Ale prída raz aj na pravidlá...

Nejen jazyk

A co ulice, mely by se uklizet? Nebo odpad vubec - kazdy produkuje odpad, proc ho nenechat na miste, proc ho uklizet... ted pointa - proc nechavat neuklizeny slovni odpad... proste jazyk je neco, na co ma byt jeho uzivatel hrdy.. je pruzny je ohebny, ale furt ma formu... a mimoto je to jedna z mala veci co nas odlisuje od sousedu tak na to budme kua hrdi :D