Poviedka

Prvá múza

Uterák

Bola to krv. Keď mi to došlo, stiahol som ruku vyplašene späť. Reflexívne som si poutieral prsty o nohavice, aj keď bolo jasné, že je už zaschnutá.
„Čo sa plašíš,“ sykol na mňa Rafo cez zuby. Nemohol hlasnejšie, nechcel na nás upriamiť pozornosť. Sedeli sme v poslednej lavici, chemikárka niečo kreslila na tabuľu. Na kolenách som mal uterák, ktorý ma tak vyplašil.

Múzofil nula

Ak sa nevieš rozhodnúť, či by ťa román Múzofil bavil, prečítaj si štyri poviedky z Pykových stredoškolských čias (symbolicky každá z jedného ročníka), ktoré ponúkam v knižočke Múzofil nula ako ochutnávku, teda zadarmo (štrvrtá sa zatiaľ ešte len píše). Dajú sa čítať aj samostatne a v akomkoľvek poradí (sú to uzavreté príbehy), ale postupne je to predsa len lepšie.

Otcov prst

Keď sa blížil deň uzávierky súťaže Poviedka 2008, začalo sa mi pripomínať horko v ústach z minulého ročníka. Ráno v deň uzávierky som sa zobudil s tým, že napíšem antipoviedku k tej minuloročnej. Venovať čo najmenej času, čo najkratšia, vo verzii 1, žiadne konzultácie a téma taká, aby sa "pogrcala" porota. Tak vznikol Otcov prst. Ráno rozhodnutie, v práci v prestávkach písanie, o pol štvrtej na poštu. Efektivita ako sviňa.

Subscribe to Poviedka