V tejto knihe sú krátke texty, ktoré sa najčastejšie tvária ako fejtón, občas ako esej, ba niekedy aj ako minipoviedka. Zabudnime však na takéto zbytočné škatuľkovanie. Podstatné je, že sú krátke a dajú sa čítať kdekoľvek a kedykoľvek. Podstatné je, že sú snáď občas vtipné a dajú sa použiť pri liečebných kúrach úsmevom. A podstatné je, že sa v nich sem-tam blysne aj mravné alebo nemravné ponaučenie. Svojou dĺžkou aj hĺbkou sú vhodné na WC, preto WéCné pripomienky.
Svoje prvé básne som uverejňoval niekedy okolo roku 1984 v literárnej prílohe Smeny. Tie výtlačky mám starostlivo odložené a keď som sa nedávno prehrabával svojím archívom, pripomenuli mi vôňu tlačiarenskej černe, ktorá sa dnes už veľmi nedá začuchať. Do rúk sa mi dostala aj táto:
Môj kamarát Jaro Beňo najskôr začínal s poéziou, potom maľoval a teraz, keď už pár rokov žije v Anglicku, fotí. Veľa jeho vecí je na internete a niečo už aj v reáli - v časopisoch, na stenách bytov alebo galérií. Na vydanie knihy využil možnosť, ktorú priniesla internetová doba. Prostredníctvom virtuálneho vydavateľstva www.blurb.com si vytvoril vlastnú knihu fotografií oživenú svojimi a mojimi básňami.
Keď tak rekapitulujem pár rokov dozadu, začiatok júna patrí Martinčanom. Tak ako sa chodia otvárať studničky, zahadzuje Morena, odomykajú rieky – tak sa na začiatku júna odomyká kláštorský intelektuálny puch a púšťa sa do sveta.
Podobenstvá sú čarovné v tom, že majú všeobecnú platnosť. Ich posolstvo sa dá nájsť všade. Dokonca aj v literatúre. Z toho o Oslovi a pútnikoch si pri pozornom čítaní dokáže čosi zobrať aj autor, aj kritik aj čitateľ. Aj ty?
(Recenzia erotických dialógov s Peťou Mečkovou od Peťa Staríčka)
Nuž teda – (s)pustili sa nám do double-písania Peter Kefo Šrank a Peťa Mečková v rámci súkromnej tvorivej dielne „erotického písania“. A čo na to oko nič netušiaceho nestranného čitateľa, známeho to literárňjeho konzervaťivistu?