Iskáj, Serjóža!

My Slováci sa často cítime bezvýznamní, malí oproti iným národom. Možno aj sme. Ale v niečom sme predsa len lepší. Dokážeme sa vysmievať zo svojich velikánov, ak urobili nejaké chyby.

Stačí sa niekedy započúvať, aké mená dávame svojim domácim zvieratám od psov až po prasiatka. Započul som už o kocúrovi Dzurindovi či mašurkovi Mečiarovi. Veľké národy velikánov glorifikujú, robia z nich polobohov a odpúšťajú im chyby a omyly. Nixon podviedol celú Ameriku, no napriek tomu je pre nich Pán prezident s veľkým P. Rusi si užili so Stalinom aj s Leninom, no napriek tomu sa im stále klaňajú.

Ja som si to prvýkrát uvedomil vtedy, keď som bol s armádou na medzinárodnom cvičení v Sojuze. Žili, jedli, pili sme v blízkom kontakte s rumunskými, maďarskými či sovietskymi vojačikmi. Často sme vonku posedávali, debatovali a pofajčievali. Oni nás ohurovali chytenými škorpiónmi, my ich zasa fajnovými cigaretami. U nás vtedy platila stará dobrá zelená stokorunáčka. Každý slovenský krčmový srandista poznal fór, že sa dala poskladať takým spôsobom, aby sa na nej zrazu objavil obrázok pohlavného údu. Tak som chcel pred soldátmi zasrandovať, vybral som našu stovku a povadal: Iskáj, kde zdes chuj (chuj poznali, buď je to aj ich slovo alebo sa naučili). Iskali, iskali, no nenašli. Tak som im ju preskladal a keď videli, čo sa tam objavilo, išli sa pováľať od smiechu v prachu púšte.

Potom ma napadlo, že by som mohol byť ešte vtipnejší, vybral som sovietsku neviemkoľkorublovú bankovku a povedal som im: Zdes na vášej tóže chuj. Iskáj, Serjóža. Chytili ju, skladali ako origami, dúmali, no nakoniec sa vzdali. Tak som ju zobral, priamo na neposkladanej som ukázal na obrázok Lenina a povedal: Zdes chuj. Očakával som, že znovu v záchvatoch smiechu obsadia vyváľané jamy v piesku púšte, no stretol som sa len s chladnými a urazenými pohľadmi. Zneuctil som im ich národného hrdinu.

Ako malý Slováčik neuznávajúci žiadne aktuálne autority som to isté očakával od malého ruského vojačika. Ale veľké národy majú len veľkých ľudí. Ale aj veľké problémy s vymýšľaním mien pre zvieratá.

Subsite: 

Žánre: 

Komentáre

Bol som na navsteve u anglanov

Bol som na navsteve u anglanov...je to mackovity narod. V tejto sa vyskytli dve. Na jednu som si skoro sadol, ked som odpadol do gauca, a do druhej skoro "obul", ako ty do svojich papuciek. Jeden bol he...a druha she... Ich mena sa mi vsak zdali vtipne aj naprieek tomu, ze nemali meno velikakana.
Volaju sa Whisky a Soda... :)

...vidim, ze ten velikan musel

...vidim, ze ten velikan musel byt obrovsky, ked som ho napisal s dvoma ka:)
Ale poznam aj majora Kana...

mjr.KÁN

...už je vo výslužbe a predáva vodné čerpadlá. Pre bývaleho spojára ako vyšité. Ale väčšinou len spojári sa dokážu aj s hovnom rozprávať. :-)

rozumiem

Ja ti rozumiem. Keď mamička hovorí synčekovi, že nejaká vec je zlá tak mu povie, že je kakaná. A keď je veľmi zlá, tak je velikakaná.

Zvrt späť

Áno. Aby som sa vrátil k téme, tak tí dvaja kocúri sa mali volať Churchil a Tatcherová.