Heartcore Valentine's day

Dnes sa kradne všeličo. Ale žeby aj sviatky? Veru, aj tie. Ako jeden z príkladov môže poslúžiť 14. február.

Najskôr trochu histórie. Je dostatočne známa, tak len stručne. Prvé (pohanské) korene sa dajú hľadať pravdepodobne už v rímskom sviatku Lupercalia, ktorého oslavy často prerastali do orgií. Asi to nebolo veľmi o romatickej láske, ale kto to už dnes naisto povie. Druhý (kresťanský) dych chytil od kňaza sv. Valentína, ktorý sobášil páry aj napriek zákazu cisára. Týmto historickým okienkom sme nakukli hlavne preto, lebo nám to pomôže vytušiť možný obsah tohto sviatku. Ten sa dnes v duchu korektnosti skrýva za slovami „sviatok romantickej a intímnej lásky“.

A mohli začať krádeže. Najväčšiu krádež podstúpil na začiatku dvadsiateho storočia, kedy sa jeden krachujúci predajca pohľadníc rozhodol zachrániť si kšeft vzkriesením tohto sviatku valentínkami a naštartoval tak jeho komercionalizáciu.

Druhá krádež je zaujímavá, lebo sme si Valentína ukradli a devalvovali sami. Srdiečkový ťuťuli-muťuli potenciál valentínok a darčekov sme rozšírili na akúkoľvek lásku všeobecne. Ukradli ho hlavne tí, ktorí sa rozhodli intímnu lásku nafúknuť na všeobjímajúcu – medzi kamarátkami, medzi rodičmi a deťmi. Valentínky sa už dávajú aj domácim maznáčikom počínajúc plyšovými hračkami a končiac psíčkami a omašličkovanými škrečkami.

Prečo, súdruhovia? Prečo sem ťaháte lásku k rodičom, keď už máte Deň otcov aj Deň matiek. Prečo sem ťaháte lásku k deťom, keď už máte Deň detí. Ak vám to nestačí, skúste využiť Medzinárodný deň žien, presaďte si Deň mužov, Deň priateľov, Deň domácich maznáčikov, Deň najlepších kamarátok alebo Deň ružovej puberty. Hlavne nekradnite Deň Valentína, ktorý je o láske romatickej či intímnej. O láske, ktorá sa od iných odlišuje hlavne tým, že môže skončiť v posteli.

Proti zlodejom sa ťažko bojuje. Vždy sú o krok vpredu. Preto je asi naivné predpokladať, že sa stiahnu z dobytých pozícií. Že sa vzdajú svojej potreby posielať a dostávať valentínky či omašličkovávať a osrdiečkovávať celý svet. Najčastejším riešením tohto problému je sviatok ignorovať. Druhou možnosťou je vytvoriť si sviatok vlastný a zabezpečiť ho proti zneužitiu. Napríklad tým, že sa do neho prepašuje niečo neukradnuteľné. V tomto prípade by pomohlo primiešať trochu sexu. Do názvu alebo do symbolu. Zabralo by možno srdce s prvkami falickej či lonovej symboliky. Ťažšie sa už potom budú školopovinným dievčatkám oblepovať peračníky nálepkami takto vytuningovaných srdiečok. Treťou možnosťou je užívať si ten sviatok po svojom a vykašľať sa na jeho przniteľov. Alebo im ho aspoň trochu znepríjemniť spôsobom uvedeným v predchádzajúcom prípade. Primiešaním sexu.

Tretia krádež je nenápadná a podobá sa skôr na autocenzúru. Valentín sa zameriava len na zaľúbené dvojice. Ale zaľúbený môže byť jednotlivec. Zabúda sa (alebo sa chce zabúdať), že aj láska platonická či jednosmerná je takisto láska. Bez toho, že by druhá strana o tom vedela alebo to rešpektovala. Ako k tomu prídu takýto platonickí zaľubovači, ktorých krásny cit musí zostať z nejakého dôvodu nenaplnený? O čo sú takto vyplavené endorfíny, adrenalíny, amoríny či erosíny menej hodnotné ako tie párové? Chemici a básnici poznajú správnu odpoveď. Preto by bolo načase, keby aspoň na Valentína dostali šancu aj platonici. Aby im tento deň dával možnosť svoju zamilovanosť spoločensky prijateľným spôsobom vyjadriť a na druhej strane dával ich objektom možnosť ju prijať. Recept vymýšľať netreba. Je známy, treba ho len oprášiť a možno povýšiť na modernú úroveň. Je ním anonymný zamilovaný list, v modernej verzii email. Tak si to len pre istotu zopakujme.

Najprv návod pre platonika. Prehraj si v hlave svoj posledný rok a spýtaj sa samého seba, ku komu tvoje srdce platonicky zahorelo. Kašli na podvedomú autocenzúru morálky, priznaj každý oheň, či už bol ako zápalka alebo ako požiar stodoly plnej slamy. Nebuď farizej a netvár sa, že si z azbestu, u emočne zdravého jedinca sú takéto lokálne samovznietenia rovnako normálne a rovnako neovládateľné ako polúcie a za tie sa tiež nie je prečo hanbiť. Napíš objektu svojho platonického vzplanutia anonymný zamilovaný list . Anonymný nielen tým, že je bez podpisu, ale aj tým, že sa z kontextu nedá vydedukovať jeho pisateľ.

A teraz návod pre objekt platonickej lásky. Poteš sa, že ťa niekto má rád. Nededukuj a nepátraj, kto to asi tak môže byť. Nauč sa vychutnávať aj lásku, ktorá visí voľne pohodená v priestore.Bez toho, že by si sa chcel či musel na ňu napojiť. Nepatrí nikomu a zároveň patrí každému.

Zatiaľ sa ukazuje, že boj proti krádežiam sviatkov sa príliš podobá boju s veternými mlynmi. A čo ešte s trojkrádežou? Neriešiteľné. Ale zaručene prehrajú iba tí, ktorí sa vzdajú vopred. Pritom stačí tak málo. Prehraj si v hlave posledný rok...

Text a ilustrácia: Peter Šrank, samozvaný predseda združenia Heartcore Valentine's day.

-------Poznámka pod čiarou
Ako písať anonymný email? Daj si pozor na prílohy. Vyššie editory (napríklad Word) môžu uchovávať v sebe informácie o autorovi. Ak v tom nemáš jasno, radšej posielaj súbor txt alebo píš priamo do emailovej správy alebo to do nej prekopíruj cez schránku. Ako posielať anonymný email? Zriaď si nejakú jednoúčelovú schránku na nejakom spoľahlivom servri (gmail, hotmail...). Ak to chceš mať ešte istejšie, použi službu anonymouse.org. Najistejšie je ale použiť niektorý z anonymizérov - napríklad tor), čo ale pre tento účel snáď nie je potrebné.

Subsite: 

Žánre: