Folkové dozvuky 2001 Sklené Teplice

Jeseň je čas dožinkov, vinobraní, burčiakokvasov, jarmokov a zberu úrody. Folková skupina Jasoň sa rozhodla osláviť úrodný folkový rok a zorganizovala v tomto oddychovom období Folkové dozvuky.

Pozvánku dostali aj skupiny Tajf a Zvony Bells a pozval sa aj pesničkár Uhroš. Pozrieť sa prišlo pár desiatok ľudí a skoro zaplnili maličkú sálu miestnej osvety v Sklených Tepliciach. Na scéne maskovacia sieť, na pódiu o stenu opretá zasranomierka (do 130 cm bolo zdarma) a na nej klobúk - toť štýlová kulisa. Na pozadí všetkých vystúpení zaznieval motív "včerajšieho" rozchodu skupiny Zvony Bells, svoj podiel viny s úsmevom priznávali Tajf (vytunelovali im gitaristku) aj Jasoň (tí zasa basgitaristku), ale príčina bude pravdepodobne niekde inde. Asi to vedia iba tí, ktorých sa to týka. Možno sa jedná len o sprievodné javy dozrievania, čo môže byť užitočné. Možno tuneloval aj futbal... Možno.

Bol to večer ospravedlnených absencií. Tajfu chýbal ospravedlnený klávesák (lekárske povinnosti), Jasoňu ospravedlnený gitarista (koncertné povinnosti vážnej hudby), Zvonombellsom chýbali všetci (tunel?), jedine Uhroš bol komplet. Začal to Uhroš alias Peter alias Uhrín alias pán vedúci skupiny Jasoň. Prepol sa do polohy pesničkára a svojím mohutným hlasom, gitarou a harmonikou zahral pár svojich pesničiek na rozohriatie. Potom spustil Tajf. Maroš Vojtko od začiatku sľuboval, že prezradí, ako tento názov vznikol, ale akosi popri iných dôležitých rečiach na to pozabudol, po vystúpení nasadol do auta značky FJAT a nechal publikum tápať v hmlách. Určite niekoľkým zabezpečil bezsennú či prebdenú noc. Na záver Jasoň v trojčlennej zostave. Snažili sa hrať tak, aby nebola cítiť Remošova absencia a celkom sa im to darilo. Občas vyprodukovali až tri hlasy a štyri nástroje, čím nahradili až 7 (slovom sedem) jednoúčelových muzikantov.

Nedá mi nespomenúť aj divákov. Zaregistroval som tam nemecky hovoriacich kúpeľných hostí, ktorí mohli vnímať len hudbu a celkovú atmosféru a evidentne sa im páčilo. Mali nutkanie tlieskať do rytmu a bolo vidno, ako hlboko majú v sebe zakorenený pozitívny vzťah k pochodovej hudbe. Na druhej strane si ale myslím, že rodičia by si mali zabezpečiť návštevu akéhokoľvek (aj folkového) podujatia tak, aby ich malé ratolesti pod 100 cm nevyrušovali ostatných. Keby tam vystupoval niekto komornejšie ladený, asi by bol odpísaný. Je to zlozvyk prenesený z amfiteátrov veľkých festivalov, ale v malej sále nadobúda iné rozmery. A tak. Dobre bolo.

Subsite: 

Žánre: 

Témy: