Exotiny

Každý máme nejaké malé zlozvyky. Niektoré sú také rozšírené, až sú všeobecne známe. Typické je špáranie v nose alebo spôsob vytláčania zubnej pasty. Hádzanie vrchnákov po otvorení piva do výlevky. Popľutie rúk, nech sa ide robiť čokoľvek. Ale tieto má každý druhý človek. Mne sa páčia také špecifické. Také, čo z ich prevádzkovateľa robia exota. Páčia sa mi exotiny.

Každý máme nejaké malé zlozvyky. Niektoré sú také rozšírené, až sú všeobecne známe. Typické je špáranie v nose alebo spôsob vytláčania zubnej pasty. Hádzanie vrchnákov po otvorení piva do výlevky. Popľutie rúk, nech sa ide robiť čokoľvek. Ale tieto má každý druhý človek. Mne sa páčia také špecifické. Také, čo z ich prevádzkovateľa robia exota. Páčia sa mi exotiny.

Ako príklad uvediem niečo zo svojho repertoára. Mne to síce pripadá normálne, ale môjmu okoliu vraj nie. Napríklad keď si sadnú za moju klávesnicu. Len čo mám novú klávesnicu, prvé čo urobím, je vyrvanie CAPS LOCKu. Ten ma vie vytáčať do vrtule, keď ho každú chvíľu omylom stláčam, a keďže nepíšem všetkými desiatimi, ale len dvomi, musím sledovať svoje prsty a nie text na monitore. Potom často až po niekoľkých vetách zistím, že píšem naopak. Jediný liek, ktorý som zatiaľ na to objavil, je stomatologický. Vytrhnutie klávesy. Uvítal by som, keby bolo nejako skomplikované jeho stlačenie, potom by som si ho tam nechával. Napríklad aspoň štvorhmat CTRL+ALT+DEL+CAPS LOCK.

Ďalšou mojou obdivovanou exotinou je maslový pleťový krém. Moje raňajky v práci sa väčšinou skladali z chleba natretého maslom plus niečo. Keďže vzniká jediná vec na umývanie, a to zamaslovaný nožík, vynašiel som spôsob, ako zabrániť zbytočnej ceste do kuchynky, míňaniu teplej vody a saponátu. Nožík som si poutieral do predlaktia a vzniknutý lipozómový povlak votrel pod kožu. Zabil som tým jednou ranou dve muchy. Očistil som nožík bez umývania a získal vláčnu pokožku na ľavom predlaktí. Evidentne vyzerá o päť až desať rokov mladšie ako tá na pravom. Len tie pohľady spolustolovníkov, keď sa pozabudnem a reflexívne to spravím aj v distingvovanej spoločnosti.

Syn sa mi tiež začína vyhraňovať. Zistil, že najlepším púzdrom na mobil je ponožka. Keď začuje zvonenie, zhodí z chrbta ruksak, zaloví v ňom a vytiahne fusaklu a lá Martinko Klingáč, z ktorej vytŕča popruh ako nitka tampónu. Zatiahne a bingo - vykľuje sa komunikačný prostriedok. Občas narýchlo prijme hovor s obutým mobilom, od ucha mu visí štopkaný jazyk čiernej ponožky vyplazený na zvedavcov.

Videl som už kadečo a občas zvažujem, či by sa neoplatilo nechať inšpirovať. Poznám exota, ktorý si vždy pred spaním nasliní prsty na rukách aj prsty na nohách. Možno sa tým lepšie odvádza statická elektrina a telo môže spať elektricky neutrálne. Niekedy sa veru pred spaním cítim hodne nabitý a keď nie je iná možnosť, aj táto by pomohla. Poznám exota, ktorý pije šumienku tak, že si ju nasype do ústa a zalieva vodou, až mu to vytláča oči z jamôk. To musí byť dobrý perličkový kúpeľ ústnej dutiny. Poznám exota, ktorý....

Vlastne naopak, to všetko sú normálni ľudia. Exoti sú tí, ktorí si žiadne presakovanie osobnostných anomálií nepripustia. Nezvykneme sa pri nich cítiť dobre, lebo sa z nás ostatných svojím normalizovaným správaním vlastne posmievajú. No ja si myslím, že je to ako s hriechmi - u každého by sa niečo našlo. Tak im s tým pomôžme.

Subsite: 

Žánre: 

Komentáre

Re: Exotiny

Za zlozvyk považujem napríklad :

- u šoféra ( závislého na internete ) - keď nabúra do zvodidiel, hľadá šípku "EJECT".
- u PC maniaka pri milovaní - vykrikuje - "ENTER !"
-

atď.

Zlozvykom je napríklad klásť šálku s kávou na nosič CD v mašine, alebo čokoládu vyliať medzi klávesy.
Zlozvykom mojich kolegov je používať moju Barborku, keď tam nie som. Celá je potom z toho v šoku. Minule jej skoro padol harddisk... :-)


Zlozvykom je napríklad na poradách sa špárať v nose.
Zlozvykom je nezbierať odpad po svojom psovi.


Čo je to zlozvyk ???? Niečo, čo vadí iným? Alebo to, čo sme tam zaradili na základe svojho uvedomenia, pocitu nadradenosti ( vlastného ega ), alebo nejakých spoločenských kódexov ?

Ahoj.

Bod normálu.

Mám doma z roku 1941 Spoločenský lexikón nakladateľstva MELANTRICH. V súčasnosti sa nad tým možno len pousmiať, ale kedysi to bolo niečo, čo je "vyššie", ako bežné správanie sa. Teraz môžem o sebe naozaj povedať, že som iba živočích. Keď som pozvaný na recepciu, oblečiem si niečo, čo má úroveň, aby som zapadol. Keď idem na diskotéku, zase prispôsobujem svoje mimikry davu...atď.,atď.
Kedysi dávali v reštauráciách pre fajčiarov tzv. pľuvátka s pieskom, keď náhodou "zamočkovala" fajka, aby to bolo kam hodiť. Ku zrnkovej káve dostal človek vždy 1 dcl sódy. Špáranie sa v nose je podľa mňa bežná vec, ale robiť si z toho ešte valček, alebo guličku je už vrchol. Ale aj tak by sa mali ľudia toho vyvarovať. Zubnú pastu ja vytláčam od samého konca až do posledného možného zvyšku. Ty si utieraš nožík po masle do predlaktia. Pozor na to, aby si si raz neotočil ten nožík ostrím dole. Blbo sa to hojí.
Z tých "zlozvykov" ma ešte napadol jeden, ktorý sa týka mňa a to je obúvanie zašňúrovaných topánok. Nechávam si tam vôľu a používam už len obuvák. Mohol by som si kúpiť mokasíny, ale tie sa skoro vyťahajú. Videl som hádzať špaky z cigariet do pisoára. To ma sere, lebo potom to už nemôžeš dokončiť. Keď to odhodí na chodníku a nezašliapne, stale získaš ešte tzv."Cigaretku na dva ťahy...":-)
Tiež poznám človeka, čo si už vlastne aj nevedomky na verejnosti povyťahuje "čerstvo zarezané" slipy, trenírky. Ďalší si zase napráva svoju mužnosť zľava doprava, alebo opačne (Michael JACKSON). Iný zase stále odpľúva, akoby mu stále mušky nalietavali. Všimol som si dosť ľudí, ktorým po docestovaní cestovný lístok viac ako zavadzia. No a o dnešnej mládeži, keď vypľúva žuvačky, ani nehovorím. Používanie oplzlých slov pri bežnej konverzácii tiež považujem za zlozvyk. Kedysi, keď som pôsobil na území, z druhej strany rieky Morava ma vytáčal jeden čechúň stále svojim vole, vole a hele vole, kráva vole...,tak som dal varovanie, nech to aspoň predo mnou nepoužíva."Jasně vole". A mal ju. A ja som platil 4 mesiace regres.
Slúžil som nejaký piatok aj u letectva a tam mal každý z pilotov nejakú špecialitu pred štartom. Za vojny by som sa tomu nedivil. Bola tam dosť veľká viera v nadprirodzeno, aby dopadol dobre a vrátil sa v pohode. Dnes je to skôr na naše pomery o technickej stránke veci. Ale aj tak si niektorí chalani nechajú rozfajčenú cigaru, nahryznutý makovník, rozčítanú knihu, alebo hocičo, čo ho v mysli nabáda k tomu, že to po "návrate" musí dokončiť.
Ale v podstate sme normálni.

Re: Exotiny

Ak sú zlozvyky, tak musia byť aj "dobrozvyky". Takže niektoré zlozvyky sú vlastne dobrozvyky, len treba sa na to pozerať z tej správnej strany.

Práve dnes ráno som si uvedomila môj najnovší dobrozlozvyk. Asi pred rokom sme prehadzovali nábytok v spálni a tak máme uložené postele, že by som mala každé ráno vstávať ľavou nohou. A vykročiť do nového rána ľavou nohou podľa mojej babičky - nech je jej zem ľahká - prináša zlú náladu. Aby som tomu každodennému nešťastiu predišla, automaticky prekrížim nohy, ľavú nechám vo vzduchu vysieť, kým pravá nedopadne na zem. No čo by človek neurobil, aby si nahodil pozitívnu náladu, nie?

Ďalší môj hlúpy zlozvyk je, že keď robím strih na šaty, a potom rozmýšľam, ako ďalej, tak pri tom rozmýšľaní opriem nožnice o nos, špičkou smerom k očiam. Zatiaľ som si len raz pichla do očí. A špendlíky mi trčia z úst, aby som ich mala ľahko dostupné.

Môj syn má zlozvyk, ktorý asi lezie na nervy nielen celej rodine ale aj všetkým susedom. Ráno o pol siedmej mu prvýkrát zapípa budík, prepne na opakovanie a keďže vstáva až o štvť na osem, dokáže vytočiť každého. Našťastie ja chodím do práce na siedmu, tak to otravné pípanie počujem "len" dvakrát.

Kolega má taký dobrozvyk, že nedokáže zjesť musli-tyčinku bez toho, aby mi z toho kúsok nedal, či chcem, či nechcem.

Re: Exotiny

Vidíš, ja tiež keď chodím niečo klincovať, tak si naberiem plné ústa klincov. Našťastie som nedopadol ako Laurel a Hardy v jednej zo svojich grotesiek. Akurát som to nezaradil do tejto kategórie, lebo častejšie chodím v živote na WC, ako niečo klincujem. :-)

čokoládové klince

Keď som bol malý chlapec a pozeral som túto grotesku, rodičia ma museli ukľudňovať, že to preglgol čokoládové klince. Potom som už bol pokojný.

kríženie nôh

To je telepatia. Pôvodne sa tento fejtónik volal Dobrozvyky, na poslednú chvíľu som to zmenil.

Netreba krížiť nohy. Spávaj na bruchu a hneď máš na kraji tú pravú. Alebo keď už, prekríž si tie nohy už večer, keď zaspávaš, zabiješ dve muchy jednou ranou. Je to dobrá antikoncepcia.

Naviac ten zvyk s ľavou nohou patrí priam až do skupiny rituálov, podobne ako yetiho pilotské rituály. Dobrá inšpirácia, aj o tom by sa čosi dalo napísať.

Ten tvoj kolega je riadny sadomaso. Daj si na neho pozor.

Re: kríženie nôh

Spávala som na brušku, pravá noha bola na tom správnom mieste, lenže som v tom prípade vstávala zadkom. Kto vstáva zadkom, má blbú náladu celý deň.

popletený

Už som z toho úplne popletený. Tak ako je to správne? Treba vstávať ľavou alebo pravou? Predkom alebo zadkom? Zadkom v predku alebo predkom v zadku? Alebo predkom v predku?

Re: popletený

Nesmieš vstávať ľavou nohou a zadkom. Keď ležíš na bruchu a položíš pravú nohu na zem, tak síce vstávaš správnou nohou ale vytočíš sa zadkom do nového rána a je to blbé. Ježííííš, už aj ja som z toho popletená! A vôbec ... asi je to nechutné opisovať, ako máš mať správne otočený zadok. Hahaha

zlozvyky-dobrozvyky

ono tie zlozvyky sú naozaj niekedy dobrozvykmi, najmä ak sú dedičné... :-)
Ja s mojím bratom sme napríklad zdedili takú nevedomú „šetrnosť“... Keď v noci ideme z obývačky do izby, na schodišti (máme poschodový dom) zásadne nezapaľujeme svetlo... a toto potme(húdstvo) sa prejavuje aj mimo domu - tento náš spoločný dobrozvyk som si uvedomila vtedy, keď ma naň ktosi „odmimo“ upozornil :-)))

Re: zlozvyky-dobrozvyky

Na to bacha. Takýto dobrozvyk mala moja ex, ja som mal zasa zvyk ráno potme cvičiť jogu. No a raz sa na mňa vyvalila. Prežili sme len so šťastím.

Re: zlozvyky-dobrozvyky

šak aj u nás sa dá občas hovoriť o prežití s veľkým šťastím...

Koniec histórie jedného exotizmu

Mne ešte napadol jeden exot, ktorý zvykol chytávať muchy a následne ich - bez akejkoľvek tepelnej úpravy a možno ešte zaživa - konzumoval. Robil to dovtedy, kým ho nejaký dobrák neupozornil, že onen hmyz okrem iného sadá na kadejaké hovná a lajná a tak, no a v tom momente celý exotizmus skončil v záchode...

Re: Koniec histórie jedného exotizmu

Tak o takomto extréme som ešte nepočul, ale muchy sú vďačným exotinovým objektom. Môj starý apo ich zabíjal tak, že ju chytil v lufte, pleskol dlaňou o stehno (ale tak, aby nezhynula, len zostala pod dlaňou) a pomaly začal šúchať dlaň po stehne. Prítlak opatrne dávkoval tak, aby mucha zostala celá, ale aby sa jej vaľkaním polámali nohy od kotníkov dole a krídla v lakťoch. Potom takto spacifikovanú chytil pohodlne medzi prsty a dorazil niektorým zo štandardných mäsiarskych spôsobov.

dobrozvyk

Teraz, cez sviatky ma napadlo, že vlastne aj to je dobrozvyk, čo ja stváram na cintoríne, na všetkých svätých. Zapaľujem sviečky na tých hroboch, o ktoré sa evidentne nikto ani nezakopne. Tieto tmavé, opustené, neozdobené hroby ma vždy zachmúria, lebo podľa mňa v tento deň by mali svietiť sviečky na každom jednom hrobe.