Emočné esperanto *

Dalo by sa predpokladať, že so psom alebo s mačkou sa dá dohovoriť, ak budeme používať výrazové prostriedky, ktorým rozumejú. Zahavkanie, zamraučanie, zavrčanie, vrtenie chvostom. Skúšal som to na kocúroch. Keďže mám dvoch, môžem ich tajne odpočúvať a učiť sa.

Veľa toho nenahovoria. Keď sa pýtajú dovnútra, zaškrabkajú na dvere, Chvosťo ako správny hulvát vylezie po dverách čo najvyššie a tam zostane zakvačený. Keď ich pustím dovnútra, je to samé mňau mňau mňau, akoby mi chceli porozprávať, čo zažili, prečo ich tak dlho nevpúšťam a ako sú radi, že sú v teple. Keď sa stretnú, dajú si niečo ako pusinku, ale myslím si, že to iba oňuchávajú hubu toho druhého, či náhodou niečo zaujímavé nežral. Občas si oňuchajú guľky, asi ako kontrolu podpisového vzoru, aby si mohli v pamäti občerstviť teritoriálnu mapu. Keď si pýtajú žrať, behajú ako splašené molekuly a ťahavo a ukecano mňaukajú. Keď niektorý z nich dožerie skôr a začne sa nenápadne k druhému približovať, vtedy hrdelne vrčia. Keď sa pletú pod nohy a náhodou im stúpim na labu, mňaukavo vyšteknú, zdvihnú ju trochu nad zem a demonštratívne si ju otriasajú a oblizujú, aby som mal výčitky svedomia.

Najprv som skúšal hovoriť ich rečou. Aby mi lepšie rozumeli. Na dverách som im zvnútra odškrabkal, na zvítanie sme sa navzájom premňaukávali. Nad miskami sme sa s mňaukotom prekárali. Keď som jedol a zrazu sa mi zozadu pod pazuchou objavila kocúria hlava a zastala ňufákom centimeter od taniera, vrčal som. Pusinky a oňuchávačky sme vynechávali, podpisové vzory tiež. Ale rozumeli sme si asi ako manželia po tridsiatich rokoch. Nijako.

Tak som si povedal dosť. Vy rozprávajte svojou rečou, ja budem tiež svojou a ak existuje nejaké emočné esperanto, dorozumieme sa. Začal som sa s nimi najskôr baviť, akoby to boli moje deti. Neskôr ako s dospelými, lebo mi v slovníku veľmi chýbala možnosť použiť istú podstatnú sadu úderných slov. Keď teraz začujem, ako sa Chvosťo šplhá zvonku na dvere a zbadám jeho rozmazaný ňufák pritlačený o sklo vo výške mojich očí, sprdnem ho: "Chvosťo, už minule som ti povedal, že ak sa nenaučíš klopať, budeš bývať vonku, nech ti aj gule omrznú. Koľkokrát ti to mám vravieť. Čo som hubu vyhral v lotérii? Kto sa má na ten tvoj horolezecký ksicht stále dívať. A prilbu máš kde. Strepeš sa a potom aby som ti boľačky fúkal. Čo neškrabkáš ako Sumo." Potom otvorím dvere, vrútia sa dovnútra ako dva funiace nosorožce, smer - misky so žrádlom. Keď tam nič nenájdu, uráčia sa zvítať. "No vitajte chlapci, tak aká bola noc. U ktorej ste spali. Fíha, voniate senom, takže Kapustovie Miňa? Myšky ste spolu chytali na pôjde? To sa zas domáci nevyspali a budú sa na vás sťažovať, keď ma stretnú. Ja sa už budem musieť pred nimi schovávať." Prejdeme k miskám a vytiahnem z chladničky konzervu. Hneď začnú na mňa hrať osobku, s chvostami zdvihnutými dohora kmitajú ako autíčka s anténou na diaľkové ovládanie. Sumo sa naťahuje zo zeme na pracovnú dosku a habe sa po mojich rukách, ktoré naberajú lyžicou baštu. "Sumo prestaň, čo je ten kredenc kôlňa na drevo? Ak ho doškriabeš, tak ti spravím takú manikúru, že ti ujde každá myš." Potom sa ja idem najesť, zákerák Sumo ma prekvapí odzadu, spod pazuchy mi vykukne jeho hlava s nevinnými otáznikmi v očiach, nozdry sa mu chvejú pár centimetrov od voňavého jedla. "Sumo, čo sú to za móresy. Žeriem ti ja tvoje granule? No videl si ma niekedy? Odfuň!" Pomaly vycúva a ide si svojou cestou.

Odvtedy si lepšie rozumieme. Je vidno, ako pozorne sledujú moju intonáciu, moje gestá, moju chuť niečo povedať. Dvaja sa lepšie dohovoria, ak každý z nich hovorí od srdca svojim jazykom, ako keby sa pokúšali o hatlaninu toho druhého. Je to poučenie aj pre človeka. Ženy, neprispôsobujte sa, nesilte sa do nášho logicky chlapského krčmového jazyka. Vravte ako vám zobák narástol. Aj keď nerozumieme celkom, čo hovoríte, ale tušíme, čo asi chcete povedať. Nech žije emočné esperanto.

----
Ilustrácia: Katarína Knežníková

Subsite: 

Žánre: 

Témy: 

Komentáre

snažíš sa

a kde je smajlík!? ;-)

prisahám, že som chcel len o kocúroch. ale potom sa mi to tak nejak významovo prenieslo a vyšla mi parabola ako na satelite, čo som mal robiť.

vyprovokoval ma chvosťo. keď mu raz bolo niečo vytýkané a on sa práve vylizoval medzi pazúrmi na prednej labe, tak len zdvihol zrak a s tým jedným pazúrom, ktorý dohora vytŕčal, ukazoval a hovoril čosi ako "vieš čo mi môžeš?". Vtedy som pochopil, že rozumie. A zakázal som mu pozerať americké filmy.

kefo

Cha! :-)
Dobre vies, ze mackovite selmy su hodne samostatne...im nemozes nic prikazat. :-)

Hm...mna by len zaujimalo, ako

Hm...mna by len zaujimalo, ako asi chces krutit chvostom...este tak chvostikom...
Dalo by sa krutit aj Chvostom...ale to by asi Chvosto nebol nadseny...keby si ho krutil chvostom.,
Co uz...

Hm...no predsa takto

Keď som krútil Chvosťom
držal sa len chvostom.
Potom sa nazúril
pridal aj pazúry.
Zaťal až do kosti,
nech nerobím sprostosti.
Pustil som sa chvosta
že sa zbavím Chvosťa.
Teraz letí vzduchom
s mojím ľavým uchom.
Od radosti zavyl.
Takto ho to baví.

fotka

Včerajšie foto dňa si pekne okomentoval, tak by si mohol napísať niečo aj o tej dnešnej fotke. Čo to je, prosím Ťa pekne? Zase mám takú blbú otázku.
Mačky máš peknučké, Alf by z nich mal veľkú radosť. Pozdravujem ich.

huba hubatá

popis som na fotku doplnil. je to nejaká huba hubatá, ktorá rástla na dreve, tie slzičky boli veľké asi milimeter. Takže do polievky nič moc, ak tak do slepačej polievky pre dušu.

Tie mačky som fotil hlavne kvôli kreslám, aby mi zostala fotka na pamiatku. Už nie sú moje, rozpredávam nábytok. Zbavujem sa materiálnych hodnôt, lebo kazia charakter :-)

Nenechaj sa tlačiť do pozície, z ktorej sa potom cítiš ako producent blbých otázok. Nie je to pravda. Vysvetlím ti to možno v komentári možno v nejakom článočku, lebo je to na viac ako pár viet.

ako toto môžeš...

Moji kocúri sú na zjedenie, to je fakt. A sú aj chutní. Ale rozmyslat tymto sposobom je podla mna ruhanie, az mam zimomriavky. najmä od chvíle, ked z tých prvých mojich dvoch som mal sračku.