Cestovanie

Nórsko '97

Trojtýždňová cesta po Nórsku až za polárny kruh, najsevernejšie na Lofoty. Ešte v čase, keď sa o digitálnych fotoaparátoch ani nesnívalo, preto mám len zopár diapozitívov. Chcel som z nej napísať podobný cestopis ako z Maroka, ale nakoniec sa mi podarila len jedna kapitola - o lodi Fram. Rozmýšľal som prečo. Asi preto, lebo Maroko aj Nórsko boli pre mňa rovnako krásne a zaujímavé, ale Maroko najmä pre hlavu a Nórsko najmä pre oči. Hlava píše knihy, oči píšu fotoalbumy.

Dovidenia Alpy

V  Dolomitoch som sa načal a pri Krimmelských vodopádoch dokončil. Teda moje koleno. Bolel ma každý krok a akýkoľvek malý kopček bol zrazu Everestom. Končilo neskoré popoludnie a my sme stáli na poslednom plánovanom bode našej cesty. Pod kopcom pri Werfene, kde nás vysoko v  úbočí provokoval vchod do najväčšej ľadovej jaskyne sveta.

Krimmelské vodopády

Krimmelské vodopády sú vraj najväčšie v Európe, preto sme sa na ne veľmi tešili. Ale sú aj ukážkou toho, ako môže dopadnúť víťazstvo človeka nad prírodou. Čo dokáže civilizácia, ak z prírody urobí dobre zarábajúci mechanizmus.

Lignano

Talianske pláže sú nám dôverne známe. Skúšame Lignano, ale sme sklamaní drahými kempami. Chceme si však užiť mora aj aquaparku, a tak nám nič iné nezostáva.

Jasyňa Postojná

V Slovinsku sme chceli vidieť ešte jednu zaujímavosť - jaskyne. Kvôli nehoráznym cenám sme absolvovali len jednu. Jaskyňu Postojná. Zhltla tisícku z  finančného rozpočtu, a to ešte Tina musela zahrať dieťa mladšie ako šesť rokov, aby išla zdarma. Pri jej technických parametroch to bol dobrý výkon.

Julské Alpy, Triglav

Už sa nám sedí lepšie. Sme celý deň na ceste, trasením sa náklad zhomogenizoval a viacnásobným preložením zmenšil. Vďačíme za to niekoľkým nepodstatným drobnostiam, ktoré boli omylom zaradené v  kategórii zriedka používaných čiže naspodok uložených. Máme za sebou Slovensko aj Rakúsko a našli sme si tichý kemp v  slovinských Julských Alpách.

Taká normálna rodinka

Začína sa to ako vždy. Na dvore stoja On, Ona, Ono 1,
Ono 2 a vzdialený príbuzný auta - škodovka. Oni sústredene hypnotizujú obrovskú kopu batožiny. Škodovka s bojazlivým pohľadom dievčaťa počas prvej noci nechápe, ako sa to do nej vmestí. On s pohŕdavým úsmevom nostalgického čundráka nechápe, načo im to všetko bude. Ona v tušení blížiacej sa apokalypsy nechápe, ako s tým preboha dokážu prežiť. Ono 1 a Ono 2 sa klbčia.

Fés

 Zlodejina je vraj veľmi obľúbený arabský koníček. Niektorí z nich sami priznávajú, že keby to bol olympijský šport, určite by brali všetky medaily. Ak by ich ešte predtým nestihli ukradnúť. My sme to pocítili len raz, v Rabate.

Piesková duna Erg Chebbi

Keď sa povie Maroko, každý si predstaví pieskové duny s ťavami a oázy plné paliem. Preto tento dôležitý prírodný fenomén nie je možné obísť. Ale prekonávanie veľkých vzdialeností nie je vôbec príjemné, a tak nohy a kolesá každého turistu vedú k tej najbližšej, k Erg Chebbi. Večer čo večer sú jej vrcholky a hrebene ovešané desiatkami bledých tvárí, ktoré sa sem nechali priviezť z blízkeho Erfoud terénnymi autami, nafotia západ slnka, odvezú sa kúsok na ťave, dajú si colu v púštnom bufete a vrátia sa do príjemného hotela.

Djebel Toubkal (4165m)

Vysoký Atlas je pohorie výškovo porovnateľné s Alpami. Je netypickým africkým fenoménom, lebo symbolizuje veľkú nadmorskú výšku, lyžovanie, sneh, dostatok vody, dažde a búrky. Najčastejším cieľom tejto oblasti je vrchol najvyšší - Djebel Toubkal. Vzhľadom na dlhé prístupové doliny a domorodé technické zabezpečenie má trek v tejto oblasti mierne himalájsky nádych.

Marrákeš

V Maroku je veľa zaujímavých miest i mestečiek. V každom z nich je možné turisticky sa vyblázniť a odbaviť si bedekrovú klasiku. Z povinných cvikov odfajknúť mešitu, medinu, hradby, brány, paláce, obchody či ukážkové ľudské exempláre a porobiť trofejné fotky typu Ja a oné. Ale len dve z nich majú ešte čosi naviac. Unikátnu nedefinovateľnú atmosféru, ktorú treba nasať všetkými zmyslami, uložiť až niekam za aortu a nechať pomaly dozrieť pri konštantnej teplote tuctových dní.

Vitaj Maroko!

Tento cestopis je mojím pohľadom na zájazd, ktorý robí Ivan Lehotský so svojou cestovkou Naturtours. Nesnaží sa tváriť na podrobný denník ani na kompletného sprievodcu plného suchých údajov. Opisuje len to, čo si dokázalo vydobyť čestné miesto v dvorane slávy mojich spomienok. Na čom sa mi oči zastavili, nad čím mi rozum zastal.

Stránky

Subscribe to Cestovanie