Cestovanie

Môj turistický svet

Toto je prehľad miest v Európe a na Slovensku, kde spočinula moja turistická noha. Priemer krúžku v Európe je asi 25 km, hrúbka čiary v Slovensku 500 m, preto len orientačne. Presnejšie sa dá vyhľadať na stránkach jednotlivých "expedícií".

Fínske fíha

Fínsko je krajina tisícich jazier. Presnejšie podľa najnovšieho satelitného sčítania sú ich státisíce. Krajina rovná, modelovaná ľadovcom. Aj keď pri cestovaní Fínskom si príde na svoje aj milovník histórie a kultúry, predsa len je to krajina stvorená hlavne pre vychutnávačov prírody. V lete pešo alebo loďkou, v zime na bežkách. Voda, lesy, mokrade, rašeliniská, na severe tundra.

Z Nórskeho denníka

Do Nórska je možné dostať sa aj po súši, ale to je ako ísť do Prahy cez Paríž. Štandardná cesta (okrem tej leteckej) preto vždy obsahuje aj trajekt. Pre nás vnútrozemcov nie veľmi obvyklý dopravný prostriedok. Kto už zažil cestu trajektom dlhšiu ako hodinu, správa sa inak ako novic. Novic sa snaží čo najskôr dostať hore na palubu a urvať si ležadlo, ako keby to bola pláž.

Nórsko 2016

Takmer dvojtýždenný výlet do nórskych hôr. Pohybovali sme sa hlavne v strednej časti - okolo národných parkov Rondane, Jotunheimen a im blízkych fjordov. K tomu kostolík v Lome, Lillehammer s mostíkmi, múzeá v Oslo. Viac je vo fotoknihe (linky na konci článku).

Bulharské očipučky

Vždy, keď som v cudzom svete, snažím sa mať čo najviac otvorené oči. Ale občas sa tam nájde niečo, čo mi ich otvorí ešte viac. Potom prídem domov, všetko dozrie, rozprávam, ukazujem fotografie. A zisťujem, že nielen ja som sa čudoval. Čakajú ma udivené pohľady, krútenie hlavou, niekedy až vyvalené oči, o slovných komentároch správneho slovenského domaseda ani nehovoriac. „A to ako? Nevrav!

List Garanovi o Albánsku

Nazdar, Palino.

Túlal som sa teraz kade-tade, no už som doma. Nechválim sa, chcem ťa inšpirovať. Nech stále nesedíš doma v Dobšinej na zadku a neprepíjaš v Lilabare svojho básnického génia. Tam vonku je tiež svet, a celkom zaujímavý. Viem, ako veľmi sa vytešuješ z toho, že si konečne ku kristovým rokom dostal doma vlastnú detskú izbu, ale ver mi – žiadna radosť netrvá večne.

Buharsko 2015

Týždeň čistého času v Bulharských horách. Prešli sme tri pohoria - Vitoša, Rila a Pirin - a dosiahli ich najvyššie vrcholy. K tomu Rilský monastír, Stobské pyramídy a termálna kúpačka. Viac bude čoskoro v komentovanom albume na Picase alebo na Facebooku (linky na konci článku).

Albánsko 2014

Takmer dva týždne v Albánskych horách. Prešli sme tri pohoria - Deja (NP Lures), Skanderbegove hory a Prokletje. Občas aj nejaká nutná návšteva civilizácie. Cestou tam zastávka v Macedónsku (Tetovo, NP Mavrovo), cestou späť zastávka v Čiernej hore (Kotor). Viac je v komentovanom albume na Picase alebo na Facebooku. Linky sú na konci.

Mapa trasy

Spôsob vytvárania mapy cestovateľskej trasy si ukážeme na príklade Zakarpatskej Ukrajiny. Získať predstavu sa dá aj z uvedených fotografií, ale lepšie je skúšať si to na na originálnom súbore. V tom prípade si ho stiahni v prílohe a otvor v programe Inkscape (opensource SVG vector editor). Obsahuje veľa informácií, preto na celú obrazovku.

Fínsko 2013

Sedemnásťdňová cesta po fínskych národných parkoch. Cestou tam a späť Pobaltie (Litva - vodný hrad Trakai a skanzen Rumšiškés, Estónsko - hlavné mesto Tallinn). Vo Fínsku ešte pár povinných neprírodných zastávok (Helsinki, Savonlinna, Rovaniemi...). Navštívili sme desať parkov a užili si močiare, jazerá, lišajníkové koberce, čučoriedky, drevené chodníky, sauny i voľné táborenie. Komárov bolo relatívne málo, na Fínsko boli až tropické teploty. Viac je v komentovanom albume na Picase alebo u mňa na Facebooku. Linky sú na konci.

Bosna a Hercegovina 2012

Dvanásťdňová cesta do Bosny a Hercegoviny na konci augusta 2012. Hory a trochu mora. Stihli sme tri pohoria - Maglič, Bjelašnicu a Prenj. Časť z toho na ťažko, teda s 15 až 20 kg ruksakmi. K tomu krásne mestá Sarajevo a Mostar, rafting na rieke Neretva a cestou späť kaňony Malá a Veľká Paklenica v Chorvátsku. Tu je krátka ukážka, na konci sú linky na komentované fotoalbumy.

Korzika 2010

Na cestovanie po Korzike je najlepšia jar alebo jeseň (cez leto je príliš teplo). Jar je lepšia tým, že sa ešte čosi zelenie, ale na horách môže byť ešte dosť snehu. Jeseň je vyprahnutá, ale zasa zaručene bez snehu. Ja som tam bol na konci leta. Teda teploty príjemné aj na chodenie aj na kúpanie, zem vyprahnutá, občasné búrky a sneh len ako malé fľaky. Tu je ako ochutnávka pár fotografií, ak chceš vidieť viac, pozri si album, ktorý je na adrese v závere článku.

Zakarpatská Ukrajina 2010

V júli 2010 som navštívil Zakarpatskú Ukrajinu (z náško pohľadu Podkarpatskú Rus). Mestá aj prírodu. Pre nás je zaujímavá ako kraj, s ktorým sme istý čas žili v jednom štáte. Pre Čechov naviac Nikola Šohajom - lúpežníkom, ktorého v svojej knihe spopularizoval Olbracht a neskôr v muzikáli Bittová a Donutil. Príroda je tam podobná naším hôľnym pohoriam - napríklad Fatrám - ktoré sa volajú Poloniny. Ak si chceš pozrieť viac, na konci je link na Picasa galériu.

Rumunsko 2009

V lete v roku 2009 som sa naťažko túlal v Rumunsku. Konkrétne v časti Bihor - v pohoriach Apuseni a Vladeasa. Apuseni je krasové pohorie podobné krížencu nášho Raja a Krasu, len vo väčšom a divšom (väčšie priepasti, väčšie ponorné rieky, väčšie rokliny, voľne prístupné jaskyne a táborenie...). Tu je pár fotiek na ochutnanie, viac si môžete pozrieťv komentovanom fotoalbume na Picase (link a návod v závere článku)

Urobte si vlastný cestopis

Naša Slovač sa rozcestovala. Nie síce tak, ako by sa na správnych exdrotárov patrilo, ale predsa. Väčšina skončí za vyvalené peniaze vyvalená na pláži. No nájdu sa aj takí, ktorí chcú mať za vyvalené peniaze vyvalené oči, uši, rozum a neviem čo ešte. Nerobme si ilúzie, že sa raz staneme tuláckou veľmocou a slovenčina esperantom cestovateľov. Na to nie sme geneticky vybavení. Čech niekam ide, aby mohol povedať “Byl jsem tady, Honza". Keď sa spýtaš Slováka “Ideme na tamten kopec?", odpovie otázkou: “A po čo?".

Fram

Keď som bol malý chlapec, svet končil v mojom najvzdialenejšom kroku. Najväčšie expedície mali mená Humno '73, Za humnami '74, Potok '75 ... Dobrodružstvá siahali len po jablká zo susedovej záhrady a napätie a strach po dráždenie jeho psa. Narkomansky ma priťahovali neuveriteľné dobrodružstvá Winnetoua, Old Shatterhanda, Tarzana, veľrybárskych lodí či Foglarových chlapcov. Strávil som to všetko bezo zvyšku a svet už nikdy nebol pre mňa skutočnejší ako v tých vymyslených príbehoch. Potom som objavil človečí priestor a začal obdivovať všetkých, ktorí nám darovali čo len malý kúsok niektorej z jeho súradníc. Cestovateľov, moreplavcov, mysliteľov, astronómov ...Potom som objavil tých, ktorí hľadali vesmír v sebe.

Nórsko '97

Trojtýždňová cesta po Nórsku až za polárny kruh, najsevernejšie na Lofoty. Ešte v čase, keď sa o digitálnych fotoaparátoch ani nesnívalo, preto mám len zopár diapozitívov. Chcel som z nej napísať podobný cestopis ako z Maroka, ale nakoniec sa mi podarila len jedna kapitola - o lodi Fram. Rozmýšľal som prečo. Asi preto, lebo Maroko aj Nórsko boli pre mňa rovnako krásne a zaujímavé, ale Maroko najmä pre hlavu a Nórsko najmä pre oči. Hlava píše knihy, oči píšu fotoalbumy.

Dovidenia Alpy

V  Dolomitoch som sa načal a pri Krimmelských vodopádoch dokončil. Teda moje koleno. Bolel ma každý krok a akýkoľvek malý kopček bol zrazu Everestom. Končilo neskoré popoludnie a my sme stáli na poslednom plánovanom bode našej cesty. Pod kopcom pri Werfene, kde nás vysoko v  úbočí provokoval vchod do najväčšej ľadovej jaskyne sveta.

Stránky

Subscribe to Cestovanie