Bungee hríbing *

Ľudia sa nudia a blbnú. Inak sa to vyjadriť nedá. Viem, telo potrebuje občas prepláchnuť strnulé vlásočnice adrenalínom, ale čo je moc to je moc. Bungee jumping s dotykom o zem, ruská ruleta s jednoranovou pištoľou, jazda po diaľnici v protismere, naskakovanie na idúci vlak ... drahé, technicky náročné, nebezpečné. A pritom existujú aj komornejšie alternatívy.

Podľa mňa jedným z najlepších adrenalínových športov je konzumovanie húb. Venujem sa mu už dlho a na vysokej praktickej úrovni. Najskôr ako figurant, neskôr tréner prvej triedy a v súčasnosti som si pridelil titul guru. K tomuto výsledku som sa dopracoval poctivým hubárskym trudom a vďaka nemalej podpore trpezlivého rodinného kolektívu. Zbierame kadejaké exoty a metódou pokus omyl overujeme správnosť informácií uvádzaných v atlasoch. Namiesto tuctového "Dobrú chuť" zahajujeme našu baštu vizionárskym "Stretneme sa na áre".

Svoje služby poskytujem najmä návštevám a známym, a to nezištne a úplne zdarma. A novým záujemcom predkladám túto metodickú príručku. Vzhľadom k nepredvídateľnosti výsledku tu nazývam človeka absolvujúceho tento šport neosobným pomenovaním klient.

Nutnou a postačujúcou podmienkou úspechu je prinútiť klienta zjesť hubovú porciu. Ľudia sú väčšinou až prehnane opatrní a nedôverčiví - s výnimkou slepej dôvery ku gurmánskym extravaganciám kadejakých celebrít. Preto môžeme dávku uviesť ako labužnícky recept z televízie - huby na adrenalíne. Že si adrenalín musí dodať klient sám, to taktne zamlčíme. V tejto fáze je dobré neprovokovať a pôsobiť dojmom skúseného hubára. Na presvedčenie nedôverčivých pomáhajú police plné sušených a zaváraných húb či zbierka odborných aj laických kníh. Posledné pochybnosti zaručene rozptýli zopár len tak akoby mimochodom utrúsených latinských názvov.

Návnada je na mieste, športovanie sa môže začať. Ide vlastne len o umenie mystifikácie. Správny bungee_hríbing_guru dokáže nadávkovať informácie tak, aby sa dosiahol primeraný efekt. Aby po ich odznení došlo len k vylúčeniu adrenalínu do krvi a nie k vylúčeniu húb z tela. Treba si však chrániť vlastný život, lebo labilné osoby majú tendenciu k širokému spektru skratových konaní od "chcem zomrieť pri sexe" (to je ten lepší prípad) až po "keď mám zomrieť ja, zomrieš aj ty" (to je ten horší prípad). Preto je nutné odhadnúť psychický prah citlivosti klienta. Treba sa ho spýtať, čo on sám zvykne zbierať, čo pozná, čo všetko už jedol, aké má alergie, či sa bojí búrky a za koľko zabehne stovku. Tým je rekognoskácia skončená.

Notorickí bojazlivci psychicky zvládnu len dubáky a hrabáky, trochu odvážnejší ešte pripustia kuriatka, hlivy a bedle. Pre týchto stačí ako prvá lekcia spomenutie muchotrávky červenkastej. Podobne nepríjemne im znejú názvy ako hodvábnica, pôvabnica, satan, hľuzovka alebo strapačka. A keď je to fialové alebo to sinie, ešte lepšie.

Keď už nezaberá púhe vyslovenie názvu, nastupuje druhý krok - vymenovávanie podobností. Vtedy treba príslušnú hubu vymenovať v kontexte možných zámien. Stačí, keď sa v tomto zozname objaví niečo odstrašujúce. Už len možnosť nejakej zámeny začne spúšťať excitačné mechanizmy. Ak treba, dá sa pritvrdiť popisom priebehu otravy jedovatej alternatívy. Často namiesto hororového plašenia viac zaberá klamlivé zľahčovanie. V prípade muchotrávky zelenej okrem toho, že otrava sa začína prejavovať až v čase, keď nepomáha výplach žalúdka treba pridať informáciu, že máme na Slovensku testovacie zariadenie, ktoré vie zistiť otravu už po šiestich hodinách. Za smiešnych 6000 korún. Poprípade, že transplantácia pečene je už celkom slušne zvládnutá. Alebo, že jedna priemerná plodnica usmrtí troch ľudí a my sme predsa štyria.

Ak klientovi stačí na upokojenie fakt, že napriek možnosti zámeny existujú spoľahlivé rozpoznávacie znaky, musíme ho zneistieť rafinovanejším spôsobom. Vtedy pomôže niekoľko druhov, ktoré sú bežne ťažko rozlíšiteľné a treba sa spoľahnúť na také pofidérne znaky, ako napríklad výtrusný prach, rôzna sezóna alebo lokalita výskytu. Dobre zaberá strčiť klientovi do rúk atlas, upozorniť ho na inkriminované odseky, nechať chvíľu kvasiť v dilemách a potom vhodnými mimochodnými poznámkami budovať pochybnosti. Účinok zvýši vloženie subjektívneho prvku, napríklad "podľa mňa" je tristo metrov už vyššia poloha, "podľa mňa" ten les nebol až taký listnatý alebo "podľa mňa" tie výtrusy vidno dobre aj voľným okom.

Ak je klient príliš veľký flegmatik a nereaguje na pomaly dávkované informácie o hubách, musíme ísť na to z druhej strany a vtiahnuť ho do deja. Dávku prezentujeme ako maximálny mix, ktorého zloženie si nepamätá ani autor. Ale dá sa spätne identifikovať podľa možných príznakov nevoľnosti. Vtedy zoberieme atlas a vhodne cielenými otázkami sa snažíme dopátrať k nebezpečným prímesiam, ak tam také sú. Treba začať vláknicou, u ktorej to začína už po pár minútach a aj smrť je rýchla niekoľkominútová. Potom prejsť na strednú dobu účinku, kde je možné naznačiť aj problematiku alergií, ktoré klientovi nabúrajú istotu v prípade, ak sa u ostatných neprejavujú žiadne príznaky. Skončiť sa dá samozrejme po mnohých hodinách sebapozorovania u muchotrávky zelenej.

Najotrlejšími nepohne žiadna slovná fabulácia, lebo sa spoliehajú na to, že sa neodvážime riskovať a ísť do basy kvôli cudziemu človeku, aj keby sa to uhralo ako nedbalosť. Máme však v zásobe ešte posledný kaliber - planý poplach. Dá sa nazbierať niekoľko druhov húb, ktoré sú chutné aj keď nejedlé alebo mierne jedovaté. Spôsobujú ľahké žalúdočné ťažkosti a nezanechávajú žiadne trvalé následky. Druh a množstvo si treba najskôr overiť na sebe. Potom stačí pridať trochu do dávky a čakať, ako bude vädnúť statný strom istoty. Dôležité je, aby došlo aspoň k malej nevoľnosti, ostatné sa pospúšťa automaticky, lebo psychika je mocnejšia ako telo. Hororové listovanie atlasu si postihnutý vypýta už sám. Súčasne s čítaním o jednotlivých možných príznakoch ich začne na sebe tušiť a neskôr jednoznačne identifikovať, lebo bývajú sprievodným znakom nielen otravy, ale aj stresu. Takže je možné spoľahnúť sa na príchod sucha v ústach, potenia, zimomriavok, zvierania žalúdka, búšenia srdca, trasenia rúk a spontánnej defekácie.

Keď uplynie inkubačná doba, prejavme nenápadne radosť z toho, že to dobre dopadlo. Stačí slabé vydýchnutie, utretie potu z čela a účastné potľapkanie po pleci. Dávame tým najavo, že sa uľavilo aj nám a že sme v tom boli s klientom celý čas spolu. Vznikne neviditeľné puto, ktoré nám dovolí nabudúce pokračovať na vyššom stupni mystifikácie.

----
Ilustrácia: Katarína Knežníková

Subsite: 

Žánre: 

Témy: 

Komentáre

Re: Bungee hríbing

Myslím si,že s týmto adrenalínovým športom sa začalo už v Moskve v 50-tych rokoch na Stalinovom pohrebe,lebo po ňom do 7-9 dní pomreli všetci pohlávari tej doby vrátane Klementa GOTTWALDA.Zachránil sa akurát nemec Wilhelm PIECK,ktorý bol v tom čase veľmi vážne chorý.Bulharský prezident nechcel jesť hríby,tak mal potom dierku v čele asi od kalibru 7,62 Tokarev.
Neviem teraz,čo bolo lepšie?

Re: Bungee hríbing

Doktor Tokarev je dobra medecina na este nie celkom otravene telo...co uz, niektori ludia potrebuju davku ako na kona...

Koktiny

Počuj, koktavý Paranoix, neposielaj, každý komentár trikrát. Kým som vymazal tie tvoje koktiny, čo si nadvyprodukoval, rozboleli ma prsty. Na bolestnom sa ešte dohodneme.

Re: Koktiny

...nechaj ma este chvilku kokokoktat:) Nestazuj sa! Aspon mas co robit!! ;)