Kefoweb

Si Eva
a (cítiš to)
nie si z dreva
ani z plechu
ani z plastu

Milí priatelia lásky.

Je máj - lásky čas. Po jesennom vinobraní prichádza jarné láskobranie. Prvého mája dokonca bozkobranie. Pri tejto príležitosti som začal hádzať na Facebook klipy, v ktorých sa veľa veľa veľakrát vyskytuje slovo láska. Zatiaľ je rekord 30x. Popritom mi napadlo zamiesť si aj pred vlastným prahom, ale ja so svojím 4x v "Lásky sa rodia" nemám šancu. Ale predsa len by sa patrilo, aby som celé láskobranie zakončil ja. Takže buď napíšem do konca mája novú pesničku zaburinenú slovom láska, alebo tichúčko nesmelo použijem hotovú Lásky sa rodia.

Na poslednej skúške kapely nás ponúkol bubeník Jano zelenými tabletami, ktorých názov sme dovtedy nevídali, neslýchali. Chlo-dačo, chlo-rofyl? Chlo-roform? Chloé? Chlorella! Áno, zapamätal som si to podľa Flóra. Rozumej Flóro je náš papagáj, už piata korela v poradí. Z tohto počtu Flórov zniesli vajíčka zatiaľ traja. Ale viete si lepšie meno pre papagája predstaviť? Čo som to chcel?

V piatok večer otvára sa brána,
všetkých krčiem, chrámov nočných sov.
Ó mládež, tys' držiteľkou rána
a hlavy nad misou.

Balada o poslednom rape hip hoppera na túre v Tatrách

Oproti mne kráča dáka pani
na vôdzke má strapec besných psov
evidentne ešte pred papaním
a neznalých právnych predpisov.

Niekedy si vie osud s človekom zahrať zaujímavú partiu, najmä ak sa zíde zaujímavá partia. Viem, mnohí sa počudujete, ale s jedným takýmto parťákom som sa stretol a nebolo to v „partiovke“ ako sa vravelo za socíku predchodcom dnešných sekondhandrov.

Nenávidím ľudí vlasatých. Ba čo viac, ľudí fúzatých.
Nemusím folk, metal, ani folkmetal. Nie som ementál.
Otravujú ma kvety, veveričky, Fico a ani Harry Potter ma nedostal. Darmo si ma učil rýmom, ale pochop, nebude zo mňa Hviezdoslav. Irituje ma iniciatíva, nápaditosť aj poetická poradňa.

Občas sa pristihnem, že celý svet okolo mňa spí. Mȏj osobný psychológ, s ktorým sa stretávam zásadne v jeho snoch počas jeho spánku, ma upozornil: Nespavosť v dnešnej spoločnosti predstavuje veľký problém! Premieta sa na zdravie ľudí, ale aj v ich súkromnom, pracovnom a spoločenskom živote. Dá sa povedať, že znižuje kvalitu ľudského života.

Toto je online "booklet" k môjmu nultému CD. Vydané ako audiofíla z pôvodných archívnych nahrávok, ktoré boli na magnetofónovom páse v čase, keď som bol ešte štíhly v páse, no teraz sú už pasé. Audiofíliu z neho robí možnosť využiť môj Písmenkový bejzbal a získať unikátny osobný kus. Básne z Písmenkového bejzbalu uvádzam v smostatnej "knižke tu.

Ako tohtoročnú PF-ku som sa rozhodol urobiť pokračovanie tej minuloročnej (tá je tu), na ktorej bola fotka nášho hríbového stromčeka s textom "Neberte nám Ježiška". Text som medzičasom zhudobnil, Juro Haško mi nahral podklady, ja som urobil klip. Stihol som to síce až na Nový rok, ale nevadí. Aj to sa ráta.

Takže všetkým svojim príbuzným, priateľom, kamarátom, známym, sympatizantom, fanúšikom aj náhodným surferom prajem, aby tento rok prišiel selektívny koniec sveta. Teda aby skončil len svet toho zlého. To dobré v nás aj s nami nech pokračuje ďalej.

Pozrite si PéeFkové video v článku pesničky (tam je aj text a popis vzniku) http://www.kefoweb.sk/?q=neberte_nam_jeziska alebo na Youtube http://www.youtube.com/watch?v=0FICifJ1F84

Môj priateľ tutok hen od nás z blízkeho Kosorína Jaro Yari Beňo už pár rokov žije neďaleko Londýna. Kedysi sme spolu drali literárne perá. Mne to zostalo, no on presedlal na maľovanie a neskôr na fotografiu. Občas si vydá fotografickú monografiu a mňa požiada o pár teplých slov na úvod. Teraz začal blbnúť s plastovými foťáčikmi za pár libier a vytešuje sa z neostrých, zaprášených a farebne uletených záberov. Ja jeho radosť chápem, je v nej aj kus mojej histórie. Môj prvý foťák bol otcov 6x6 Flexaret II, potom mi prešli rukami kinofilmové Smena, Ljubiteľ, Zenit-E, Praktica 100, Olympus kompakt... až potom som prešiel na digi foto. V kúpelniach pri červenom svetle som strávil kus života. Preto za slovami, ktoré som mu na úvod knihy napísal, stojí podobný pocitový základ ako má on. A určite aj veľa z tých, ktorí si tie obrázky budú pozerať.

Týždenná cesta do Čiernej hory na prelome augusta a septembra 2011. Žiadne more, len hory. Stihli sme tri pohoria - Durmitor, Komovi a Bjelasicu. Tu je krátka ukážka, na konci sú linky na komentované fotoalbumy.

Milé deti, nič sa nemá preháňať.
 
 
 
 

Nie si z kvetov a predsa voniaš ako lúka
Nie si z vosku a predsa topíš sa v rukách